Medzikultúrny aspekt školských konfliktov

Konflikty sú pre školy problémom, pretože negatívne dôsledky konfliktných situácií sa týkajú všetkých zúčastnených. Najčastejšie konflikty vznikajú medzi žiakmi, ale aj medzi učiteľmi a žiakmi alebo učiteľmi a rodičmi žiakov. Pre učiteľov je riešenie tohto druhu konfliktnej situácie dosť ťažké. Pokusy o riešenie konfliktov často končia neúspechom kvôli nepochopeniu rodičov žiakov, neochote pristúpiť na kompromis alebo túžbe potrestať vinníka.

Udalosti, ktoré sa odohrávajú v živote školy, odrážajú javy, ktoré sa dejú v spoločnosti. Mnohé konflikty majú medzikultúrny charakter. Správanie detí, ktoré pochádzajú z iných krajín a študujú na slovenských školách, môže byť často problematické a rozporuplné, ale správanie a akceptácia na strane ich slovenských vrstovníkov nie sú častokrát ústretové.

Deti potrebujú právnu ochranu. To sa určite týka aj cudzincov na území Slovenskej republiky. Mimoriadne dôležitá je otázka zabezpečenia právnej ochrany detí pred diskrimináciou, násilím, šikanou.

Kultúra školy pozostáva z noriem, pravidiel, tradícií a zvykov. Predchádzanie konfliktom v školách (prevencia) je dôležitou súčasťou práce vzdelávacej inštitúcie. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky odporúča školám, aby sa pri plánovaní a realizácii preventívnych aktivít v školách a pri vypracovávaní vlastných školských preventívnych programov riadili smernicou ministerstva č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach (ďalej len „smernica č. 36/2018“).

Prejavy šikanovania a právne faktory

Podľa smernice ministerstva č. 36/2018 je šikanovanie definované ako:

• správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka alebo
• úmyselný, spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť.

Podstatou šikanovania je teda úmysel jednej osoby alebo skupiny osôb spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu, agresia zo strany jedného žiaka alebo skupiny žiakov, prevaha agresora alebo skupiny agresorov nad obeťou.

Keď sa hovorí o šikanovaní, v skutočnosti existujú dve obete – osoby, ktoré sú šikanované, a tí, ktorí šikanujú. Je pravdepodobné, že šikanujúcim mohla byť alebo môže byť aj osoba, ktorá bola šikanovaná. Rodičia by mali venovať pozornosť zmenám v správaní svojho dieťaťa, ako je zvýšená agresivita a podobne.

Šikanovanie možno kvalifikovať ako trestný čin alebo ako správny delikt. Žiak, ktorý sa správa ako agresor, môže byť stíhaný za trestné činy, ako je ublíženie na zdraví, obmedzovanie osobnej slobody, vydieranie, nátlak, poškodzovanie cudzej veci, nebezpečné vyhrážanie sa, nebezpečné prenasledovanie atď. Alebo môže niesť administratívnu zodpovednosť za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu alebo proti majetku. Rastúci význam digitálneho sveta vytvára aj široké možnosti kybernetického obťažovania (tzv. kyberšikana). V tejto súvislosti bol do Trestného zákona od 1. júla 2021 doplnený nový trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania.

Zároveň pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorému je známy prípad šikanovania a ktorý neprijme žiadne opatrenie, môže byť stíhaný najmä za trestný čin, akým je neprekazenie alebo neoznámenie trestného činu.

So všeobecnou prevenciou súvisí aj otázka foriem právnej gramotnosti, právnej ochrany pred protiprávnym konaním, praktických rád, ako predchádzať konfliktným situáciám, nestať sa obeťou a nestať sa agresorom.

Neoddeliteľnou súčasťou prevencie je uplatňovanie inkluzívneho prístupu vo vzdelávaní žiakov – cudzincov. Je dôležité realizovať aktivity zamerané na solidaritu a inkluzívne hodnoty, ktoré zdôrazňujú potreby všetkých detí bez rozdielu. Cieľom je vnímať rozmanitosť prostredia a zabezpečiť vzájomnú otvorenosť. Inkluzívna prax, ktorá stavia na práve jednotlivca „byť sám sebou“, namiesto nutkania „prispôsobovať sa ostatným“, musí zároveň rešpektovať pevné právne hranice. Všetci, čo žijú v SR, sú povinní dodržiavať zákony krajiny. Ak dôjde k ich porušeniu, legislatíva určuje právne dôsledky.

Trestnoprávne opatrenia alebo opatrenia správneho práva sa môžu uplatniť voči maloletým osobám, ktoré v čase spáchania skutku dovŕšili vek 14 rokov. Výchovné opatrenie môžu voči dieťaťu mladšiemu ako 14 rokov uplatniť orgány sociálnoprávnej ochrany detí alebo súd v občianskoprávnom konaní. Ide napríklad o výchovný dohľad atď.

V trestnom zákone je pri niektorých deliktoch hranicou výška škody nad 700 eur (od 6. augusta 2024). Ak je to menej, jedná sa o administratívnu zodpovednosť.

Skutočnosť, že fyzická osoba nie je trestne zodpovedná z dôvodu svojej maloletosti, nie je prekážkou na podanie žaloby vo veci náhrady škody, ktorú žiak spôsobil na majetku alebo vo veci náhrady ujmy, ktorú žiak spôsobil na zdraví. Zákonný zástupca žiaka a žiak zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne.

Opatrenia na predchádzanie šikanovaniu

Preventívne opatrenia na predchádzanie šikanovaniu zahŕňajú komplexnú prácu administratívy školy, učiteľov, psychológov a rodičov. Pomáhajú pri tom metodické a informačné materiály, spolupráca škôl, štátnych a verejných inštitúcií.

Smernica č. 36/2018 obsahuje zoznam spôsobov a opatrení na riešenie šikanovania. V prvom rade je škola povinná reagovať na prejavy šikanovania a snažiť sa problém riešiť v rámci svojej pôsobnosti za účasti psychológa, sociálneho pedagóga. Vedenie školy spolupracuje aj s rôznymi poradenskými a preventívnymi centrami, na ktoré sa môžu rodičia obrátiť a získať individuálne poradenstvo a psychologickú pomoc pre svoje dieťa.

Do pôsobnosti oddelení Centra poradenstva a prevencie SR patria najmä:

• psychologická diagnostika žiakov základných a stredných škôl, zameraná na problém zneužívania návykových látok, šikanovanie a problémy v správaní;
• preventívna starostlivosť, ktorá zahŕňa vypracovanie a realizáciu preventívnych programov;
• individuálna a skupinová terapia pre deti a mládež s problémami v správaní;
• individuálne poradenstvo a konzultácie pre pedagógov, rodičov a príbuzných, v situáciách zneužívania návykových látok, šikanovania a pri problémoch v správaní u detí a mládeže.

Systém opatrení Národného inštitútu pre vzdelávanie a mládež (NIVaM) zasa poskytuje podporu vo výchove a vzdelávaní každému dieťaťu a žiakovi s akýmikoľvek prekážkami. Takáto cielená podpora zlepšuje kvalitu inkluzívneho vzdelávania. Napríklad v rámci podpory odídencov z Ukrajiny koordinátori NIVaM pomôžu s psychologickou podporou, tlmočníkom a tiež ich spoja s koordinátorom pre ochranu detí pred násilím (ÚPSVaR).

V prípade potreby sa rodič (zákonný zástupca) môže obrátiť aj na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí, kde sociálny kurátor poskytne poradenstvo alebo zabezpečí vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany. Poradenský psychológ môže rodičom pomôcť nájsť nové alebo účinnejšie riešenia problémov ich dieťaťa alebo odporučiť rodičov na iných odborníkov.

Pomoc sa poskytuje aj na úrovni orgánov samosprávy a je možné obrátiť sa na krízové centrá alebo bezplatné linky pomoci.

Ak šikanovanie pokračuje a situácia sa nerieši, rodičia by sa mali obrátiť na Štátnu školskú inšpekciu alebo školské inšpekčné centrum (v mieste bydliska). Ak sa po kontakte rodičov s inšpekciou nič nezmenilo a šikanovanie pokračuje, je možné obrátiť sa na ombudsmana pre práva dieťaťa.

Keďže šikanovanie má aj trestnoprávne dôsledky, problematike šikanovania sa čoraz častejšie venujú aj pracovníci preventívnych zložiek Ministerstva vnútra SR. Pomoc vo všetkých regiónoch krajiny poskytuje Informačná kancelária pre obete trestných činov.

Za účelom koordinácie riešenia problematiky na celoštátnej a miestnej úrovni bolo zriadené Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré vytvára podmienky pre vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií medzi orgánmi verejnej správy a ďalšími subjektmi pôsobiacimi v oblasti ochrany detí pred násilím.

Zmierovacie prístupy a školská mediácia

V prípade konfliktnej situácie by sa škola mala v prvom rade pokúsiť vyriešiť problém v rámci svojich právomocí v rámci vzdelávacieho procesu. Ak sa konflikt nepodarí vyriešiť, odporúča sa zapojiť nezávislého a nestranného mediátora mimo školy, aby viedol zmierovacie konanie.

V prípadoch šikanovania sú možné mediačné postupy, ale nemali by byť „prvou pomocou“. Podmienky vykonávania mediácie, základné zásady mediačného konania, pravidlá organizácie a výsledky mediácie upravuje zákon č. 420/2004 o mediácii. Podľa § 2 ods. 1 zákona o mediácii je mediácia mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii riešia s pomocou mediátora spor vyplývajúci z ich zmluvných alebo iných právnych vzťahov.

Úlohou mediátora je transformovať konflikt na proces vyjednávania, ktorý sa končí vzájomne prijateľnými dohodami. Mediátor preto musí byť schopný vnímať, chápať a adekvátne reagovať na konflikty v školskom prostredí.

Mediačné konanie je dobre navrhnuté a štruktúrované a pozostáva z niekoľkých fáz:

• predbežné konzultácie so stranami konfliktu,
• spoločné stretnutia so stranami (alebo ich zástupcami) alebo samostatné stretnutia s každou stranou (alebo jej zástupcom),
• príprava a podpísanie mediačnej dohody.

Štúdium základov postupov mediácie v škole môže byť účinné aj z hľadiska zvýšenia vzájomného porozumenia medzi žiakmi z rôznych národných kultúr. Pomôže to rozvíjať schopnosť žiakov chápať a hodnotiť podobnosti a rozdiely rôznych kultúr a mentalít a osvojiť si zručnosti medzikultúrneho dialógu.

V súčasnosti sú cudzinci v každej triede väčšiny škôl. Niektorí z nich sa rýchlo adaptujú na nové prostredie a nemajú problémy ani s jazykom, ani so štúdiom, ani s pochopením slovenskej mentality. Iní sú uzavretí, pretože nie sú zvyknutí vyjadrovať svoje myšlienky a emócie v inom ako materinskom jazyku. Radi by sa vrátili do známeho prostredia a často sa stretávajú s pochopením rodičov, pretože chcú to isté. Táto si­tuácia môže vyvolať konflikty, najmä ak sa títo žiaci cítia intelektuálne alebo mentálne nadradení svojim slovenským rovesníkom.

Spolupráca učiteľa a školského mediátora by mohla vytvoriť rýchlejšiu a bezbolestnejšiu komunikáciu medzi konfliktnými žiakmi aj s ich rodičmi.

Jedným z najefektívnejších spôsobov riešenia konfliktov je, aby sa ich žiaci sami naučili riešiť. Preto by bolo vhodné v rámci prevencie konfliktov v škole zaviesť pre školákov nácvik kultúry civilizovaného správania sa v konfliktných situáciách na mimoškolských vyučovacích hodinách školskej mediácie, na ktorých by deti získali potrebné zručnosti na predchádzanie a riešenie konfliktov. Pri riešení príkladov medziľudských konfliktov na týchto hodinách by si každý mohol vyskúšať seba samého v rolách účastníka konfliktu aj sprostredkovateľa v komunikácii medzi stranami konfliktu – mediátora. Atmosféra otvoreného dialógu a komunikácie, v ktorej sú žiaci povzbudzovaní k diskusii o problémoch, pomáha predchádzať konfliktom a riešiť ich.

Literatúra:

1. Aktuálna téma – Šikana. Úrad komisára pre deti. Dostupné na: <https://www.komisarpredeti.sk/agenda/aktualna-tema-sikana/>.
2. BIELESZOVÁ, Dušana. Regulácia spornej komunikácie medzi žiakmi pedagógom. Dostupné na: <https://www.direktor.sk/sk/mediacia/regulacia-spornej-komunikacie-medzi-ziakmi-pedagogom.d-2005.html>.
3. BIELESZOVÁ, Dušana. Školská a rovesnícka mediácia. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. 272 s. ISBN 978-80-8168-736-5.
4. Detstvo bez násilia. NKS. Dostupné na: <https://detstvobeznasilia.gov.sk/>.
5. Podporné opatrenia pre deti a žiakov. NIVaM. Dostupné na: <https://nivam.sk/podporne-opatrenia-pre-deti-a-ziakov/>.
6. Pomoc a podpora. Hlavné mesto SR Bratislava. Dostupné na: <https://bratislava.sk/socialne-sluzby-a-byvanie/pomoc-a-podpora>.
7. Prevencia kriminality. MV SR. Dostupné na: <https://www.minv.sk/?prevencia-kriminality-5>.
8. Problémové správanie detí. ÚPSVaR. Dostupné na: <https://www.upsvr.gov.sk/socialne-veci-a-rodina-2/rodina/rodina/vychovne-problemy-deti/problemove-spravanie-deti.html?page_id=308543>.
9. SCHLESINGER, Miroslav. Šikanovali ťa v škole? Dva prípady zo Slovenska s nečakaným koncom pohľadom odborníka. Príznaky šikany. Dostupné na: <https://emefka.sk/sikanovali-ta-v-skole-dva-pripady-zo-slovenska-s-necakanym-koncom-pohladom-odbornika/2/>.
10. Smernica Ministerstva školstva, vedy, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach.
11. Trestný zákon – zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12. Zákon č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
13. Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V prílohách tohto článku nižšie nájdete aj preklad do ukajinského a ruského jazyka. Preklad z ruštiny do ukrajinčiny vyhotovila pani Tetiana Kreminskaya.

• Medzikultúrny aspekt školských konfliktov - ukrajinský jazyk (.pdf)
• Medzikultúrny aspekt školských konfliktov - ruský jazyk (.pdf)