Akčné programy KSČ a KSS v téme základného a stredného školstva

Pokus o reformu komunistického režimu, ktorý poznáme aj pod názvom Pražská jar, sa nevyhol ani oblasti školstva. Reformné úsilie v Československu možno skúmať z viacerých uhlov pohľadu. Keďže komunistická strana zohrávala v tomto procese významnú úlohu, jednou z ciest je aj výskum zameraný na štúdium oficiálnych straníckych dokumentov. Z hľadiska Pražskej jari najdôležitejším bol Akčný program Komunistickej strany Československa (ďalej len „KSČ“) prijatý na zasadnutí Ústredného výboru KSČ dňa 5. apríla 1968.[1]

Otázka školstva sa v Akčnom programe KSČ objavila takmer až na jeho konci v podkapitole Kvalita vzdelania – cieľ nášho školstva. Za kľúčové sa v úvodnej stati označilo prekonávanie chýb minulého vývoja a orientácia na prípravu učiteľov. Do budúcna sa počítalo aj so zvyšovaním financovania školstva.[2] Reformný proces počítal s ďalšou reformou školského systému. Predĺženia sa malo dočkať stredoškolské štúdium, a to spôsobom, aby sa zabezpečil bezproblémový prechod študentov na vysoké školy, resp. prechod študentov priamo do práce. Vstup do pracovného procesu sa riešil aj na úrovni žiakov do 15 rokov. Do učňovského vzdelávania sa mali širšie zapojiť vybrané hospodárske podniky. Stredné školstvo sa nemalo zameriavať len na praktickú prípravu, riešiť malo aj celkové pozdvihnutie vzdelanostnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva.[3] Na úseku národnostného školstva sa mala zvýšiť starostlivosť o školstvo národnostných menšín tak, aby už neboli len doplnkom k školstvu ostatných národností.[4] V sekcii práce s učiteľmi sa za dôležité považovalo zlepšenie podmienok učiteľov po stránke ich prípravy, sociálneho a finančného zabezpečenia.[5]

S ohľadom na špecifické slovenské podmienky vypracoval svoj Akčný program Komunistickej strany Slovenska aj Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska (ďalej len „KSS“). Prijal ho na svojom zasadnutí v dňoch 22. – 24. mája 1968.[6] Rovnako v tejto verzii Akčného programu dostala školská problematika miesto až v závere dokumentu, tentokrát v podkapitole Rozvoj vedy, vzdelanosti a kultúry.

Úvodom dokument chváli dovtedajší vývoj školstva na Slovensku, jedným dychom však dodáva, že išlo o zlepšenie po kvantitatívnej stránke, pričom kvalita školstva často išla do úzadia. Školstvo v rámci reformného programu tak malo sledovať najmä zvyšovan