Reálie generačnej priepasti v školstve

Ak chceme efektívne pracovať s cieľovou skupinou žiakov narodených v 21. storočí, musíme pochopiť prostredie, v ktorom tieto deti vyrastajú a realitu, ktorú žijú. Iba tak sa nám podarí premostiť tzv. generačnú priepasť, ktorá nám v tom bráni. Nemôžeme očakávať, že metódy, ktoré fungovali počas posledného storočia, resp. počas posledných 50-tich rokov, budú fungovať rovnako efektívne aj dnes. Pedagógovia míňajú energiu, žiaci strácajú drahocenný čas a Slovensko konkurencieschopnosť oproti krajinám, kde je školstvo progresívne a prispôsobené dobe.

V čom skutočne spočíva generačná priepasť medzi dnešnými učiteľmi a žiakmi?

Väčšina z nás pozná generačnú priepasť ako rozdiel medzi jednotlivými generáciami bez toho, aby sme vedeli hlbšie pomenovať príčiny týchto rozdielov. Ak by sme mali zostručniť Mannheimovu teóriu o generáciách (1952), ide o to, že každú generáciu spájajú spoločne prežité udalosti a spoločná skúsenosť, s ktorou sa spájajú aj ich roky narodenia. V tomto prípade nehovoríme o generáciách ako o pokoleniach, ale skôr o „kohortách“ ľudí narodených v istom časovom rozmedzí, vychovávaných danou dobou so všeobecne charakteristickými črtami.

Za posledné polstoročie môžeme hovoriť o 4 generáciách:

1. Baby-boomers (1946 ‒ 1964),
2. Generácia X (1965 ‒ 1983),
3. Generácia Y ‒ Mileniáli (1984 ‒ 1995),
4. Generácia Z ‒ iGenerácia (1996 ‒ 2010).

Pozn.: Neexistujú presne určené hraničné roky medzi jednotlivými generáciami. Niekto sa môže narodiť v rozmedzí troch rokov od spomínaných údajov a stále sa môže cítiť ako súčasť tej predošlej alebo nasledujúcej generácie.

Generácie učiteľov

Pri riešení generačnej priepasti v otázke digitálnej gramotnosti Inštitút pre verejné otázky (ďalej „IVO“) identifikoval ako spoločné udalosti Baby-boomers generácie (pomenovanej podľa povojnového vzrastu pôrodnosti) okupáciu Česko-Slovenska, ale aj vyrastanie pri televízore, pri rozhlase. Túto generáciu považujeme dnes už za „starú školu“, ktorá vyrastala pod taktovkou režimu a potrebovala sa naučiť disciplíne. Zažila si Pražskú jar, ale aj okupáciu a sprísnenie režimu. Vychovávaná bola rodičmi a učiteľmi, ktorí si zažili druhú svetovú vojnu. Niektorí z nich stále učia, resp. posledných niekoľko rokov učili dnešných žiakov. K moderným technológiám sa dostala v dospelosti, k internetu väčšinou po 40-tke, niektorých to nadchlo a rýchlo dobiehajú rozdiely, ako však ukazuje výskum IVO, väčšine z nich je to cudzie (Velšič, 2014).

Generácia X (časti z nej zvykneme hovoriť „Husákove deti”) vyrastala v 70. a 80. rokoch. Formoval ju voľnejší koniec 80. rokov, revolúcia, pád režimu, rozdelenie Československa, udalosti 90. rokov, technologická revolúcia, prvé počítače, walkmany, prvé vplyvy západu a kapitalizmu. Je to posledná generácia, ktorá si zažila vplyv a fungovanie predošlého režimu, zároveň prvá generácia, ktorá sa v relatívne mladom veku nadýchla slobody. Táto generácia je aktuálne najviac zastúpená v učiteľských kolektívoch. Vekový priemer je 43 rokov (NÚCEM). Pracovitosť, disciplína, nezávislosť a ochota tvrdo pracovať ovplyvnila aj výchovu detí, ktoré mali o niečo voľnejšiu ruku. L. Trezová (2015) opisuje túto generáciu ako tú, ktorá po prelomení Železnej opony cítila obrovskú nádej a pracovala od rána do večera, len aby našla po kríze a nepochopení dnešnej doby veľké sklamanie.

Práve toto sklamanie z doby, ako aj opatrnosť voči internetu a sociálnym médiám sú kľúčové pre tému generačných rozdielov. Generácia X sa prvýkrát dostala k internetu až v dospelosti a ako ukazujú prieskumy (IVO), internet a technológie zohrávajú významnú rolu iba u 50 % jej členov. Ak by sme odpojili internet a počítače, táto „analógová generácia“ by to prežila v relatívnej celistvosti.

Generácia Mileniálov (Generácia Y) patrí knajkritizovanejším generáciám. Deti Baby boomerov vyrastali v slobodnej a prosperujúcej spoločnosti, chodili na Work & Travel do USA, na Erasmus pobyty. Dnešní dvadsiatnici a tridsiatnici sú v plnej sile na pracovnom trhu a postupne generáciu X vytláčajú. Technológia sa k nim dostala už v relatívne skorom detstve a na školách si zažili informatiku. Je to prvá generácia skutočne transformovaná digitálnou revolúciou. Zatiaľ čo pre generáciu X boli mobilné telefóny a internet iba nástrojom, ktorý sa museli naučiť používať, mileniáli sa k nim dostali oveľa skôr a stali sa bežnou súčasťou ich života, zdomácneli v nich. Je to prvá generácia Facebooku (aj zakladateľ Facebooku, Mark Zuckerberg je považovaný za prototyp mileniála) a je o niečo progresívnejšia ako tá predchádzajúca. Musíme však brať do úvahy aj lokálny kontext. Ešte dôležitejší je fakt, že tieto dve generácie učiteľov (X a Y) vzdelávali na vysokých školách často tí istí pedagógovia, tými istými metódami, zriedka zohľadňujúc ich potreby vyplývajúce zo zmeny doby.

S touto generáciou prišiel rozmach vysokoškolského štúdia v 90-tych rokoch, kedy sa potreba „mať titul“ v strednej spoločenskej triede, ktorú socializmus zanechal, stalo normou. Zároveň prichádzal únik mnohých inteligentných a šikovných ľudí do zahraničia. Tieto časy boli počiatkom éry, ktorá pretrváva dodnes. Pedagogiku ide študovať iba malé percento absolventov stredných škôl, ktorí dosahujú výborné výsledky (SCIO, 2014), často ide o študentov s priemernými a podpriemernými výsledkami. Zatiaľ čo v minulosti bolo učiteľské povolanie považované za prestížne a úctyhodné, dnes takáto motivácia mladých absolventov hlásiť sa na tento odbor neexistuje. Stav školstva na Slovensku je mizerný, ale z toho sa nedajú obviniť učitelia ani vysokoškolskí pedagógovia. Bolo celkom prirodzené, že po dobe socializmu mali ľudia chuť povoliť uzdu a radšej sa tešiť zo slobody, než sa starať o zlepšovanie školstva (Boledovič, 2012).

V súčasnosti za najdôležitejšie považujeme zlepšenie spoločensko-politickej kultúry, spoluprácu medzi učiteľmi, školami a ochotu pracovníkov v školstve prispôsobiť sa dobe a naučiť sa pracovať efektívnejšie.

Generácie žiakov

Generácia Z ‒ iGenerácia je všade okolo nás. Učitelia si s týmito žiakmi zažívajú pocit bezmocnosti a občasného dešpektu voči autorite. Sťažujú sa na ich nevzdelaných rodičov, ktorí si nevedia vychovať deti, štvú ich proti nim a zabúdajú, že v minulosti boli práve títo rodičia aj ich žiakmi. Generácia Z má niekoľkých rodičov (generáciu X, Y), má spoločnosť, ktorá tieto dve generácie vytvorila a internet. V angličtine má ešte jedno pomenovanie ‒ digital natives ‒ digitálni domorodci. V rannom detstve sa naučili žiť na internete. Zatiaľ čo mileniáli, X-kári sa na internet prisťahovali, Generácia Z na internete vyrastala takmer rovnakou mierou, akou žila v reálnom živote. Ich online identita má často rovnakú váhu ako ich identita v reálnom živote a ich spoločenský obraz, status v rámci rovesníkov sa tvorí v obochidentitách. Nezistíme to však pohľadom na ich Facebookové profily. Zatiaľ čo pre generáciu X a Y je Facebook najpopulárnejšou a často jedinou sociálnou sieťou, Generácia Z využíva aplikácie ako Snapchat, Kik, Whisper, Reddit, Tumblr a pozná slovenské celebrity tejto generácie, okrem Goga aj Exploited, Moma, LucyPug, Matúš, Duklock a ďalších.

Instantná prioritizácia

Obrovské množstvo informácií, ktoré badať v posledných rokoch, je pre nás ťažko únosné. Generácia Z tieto informácie spracúva v oveľa väčšom množstve ako dospelí, preto sa za posledné roky ich mozog tomu prispôsobil. Jedným z účinných nástrojov je efektívnejšie vyhodnocovanie dôležitosti informácií a ich prioritizácia, čo súvisí aj s kratším rozsahom pozornosti. Nejde o to, že by sa dnešní mladí ľudia dokázali menej sústrediť. Ak pracujú s niečím, čo ich reálne zaujíma, dokážu sa sústrediť bez prerušenia (napr. online hry). Z obrovského množstva informácií však práve táto generácia dokáže najefektívnejšie selektovať tie, ktoré považuje za najdôležitejšie (Daab, 2017). Forma spracovania témy určuje, nakoľko sú žiaci ochotní považovať obsah za hodný pozornosti.

/redakčne krátené/

Viac v príspevku Reálie generačnej priepasti v školstve v časopise Manažment školy v praxi