Mediácia konfliktov detí v rannom veku

Rozdiely v životnom štýle rodín

História konfliktov v nadväznosti na schopnosť riešiť problémy v neskoršom veku signalizuje príčiny už v rannom detstve. V niektorých rodinách sa výrazne znižuje veková hranica riadeného pestovania rôznych záujmov. Deti predškolského veku navštevujú pestrú paletu krúžkov. Vidieť tendenciu stupňovať požiadavky, nároky  kladené na deti, čo môže viesť k ich prestimulovaniu. Učitelia materských škôl majú možnosť stretávať sa vo svojej praxi aj s deťmi, ktorým chýba akýkoľvek vzor v správaní. Bezpečné hranice pre ukotvenie pozitívnych vplyvov neexistujú. Tlak  na výkon priniesol v niektorých prípadoch stupňujúcu sa nervozitu, agresivitu a v oveľa väčšej miere sa hovorí i o domácom násilí. 

Prvé pocity pri hre

Prvé stretnutie s pocitmi pri hre má pre dieťa veľký význam. V hre deti vnímajú vyjadrenie reality, zrkadlia svoje pocity, určujú svoje miesto v skupine. Ak dieťa prichádza do prostredia materskej škôlky „poznačené“ tlakom reklamy a umelo vytvoreného sveta, stráca cit pre realitu rôznorodosti a rozdielnosti, ktorú svet ponúka. Vytvárajú sa skupiny, ktoré prijímajú alebo vylučujú iné deti a podľa bohatstva merajú hodnotu kamaráta. Priepasť sa vekom zvyšuje. Polarizáciu podčiarkuje aj správanie dospelých, ktorí určujú  vhodnosť, resp. nevhodnosť detských kamarátov. Na základe histórie konfliktov v rannom veku je teda možné odhadnúť ich najčastejšiu príčinu, ktorou sú rozdiely spôsobené chudobou či bohatstvom.

Citlivosť na neverbálne prejavy

Deti sú v rannom veku veľmi citlivé na neverbálne prejavy dospelých, vedia vycítiť emóciu ako smútok, hnev, bolesť, radosť, veselosť aj nadšenie. Úprimné a veku primerané prejavovanie emócií je dôležitým podkladom zdravej emočnej výbavy dieťaťa. Falošná akceptácia dieťaťa je podnetom na vytvorenie zmiešaných pocitov. Prijímanie oboch vysielaných signálov naraz vnáša do života detí neistotu. Dieťa, ktoré v rannom veku má možnosť zažiť aktívne počúvanie je ochotnejšie vypočuť si názory iných, vie sa lepšie sústrediť na prežívanie udalostí. Aktívnym počúvaním pomáhame dieťaťu odhaliť jeho skutočné pocity, zmenšujeme strach pred prejavením negatívnych zážitkov. Vďaka príkladu aktívneho počúvania zo strany dospelých vedieme dieťa k samostatnosti, nezávislosti. 

Naša reč formuje náš vzťah

Deti rady rozprávajú, ak majú s kým. Nie vždy sa nám však podarí docieliť spontánny a samostatný prejav dieťaťa. Postavíme do cesty dieťaťu tzv. komunikačné rampy, ktoré zabraňujú vysloveniu ďalších myšlienok. Koľkokrát sme už vyslovili?

• Bagatelizovanie problémov detí - „Nič sa predsa nestalo, kvôli takejto hlúposti  nebudeš plakať!“
• Vysielanie odkazov TY -