Cieľové skupiny rovesníckej mediácie

Východiská pre zadefinovanie rizikových skupín

Jedným z faktorov ovplyvňujúcich kvalitu rovesníckej mediácie je i jasné vymedzenie cieľovej skupiny. Školské prostredie ponúka veľkú pestrofarebnosť pováh, hodnôt, ľudských príbehov. Vymedzenie cieľovej skupiny a jej bližšia špecifikácia nám môže pomôcť bližšie odhadnúť špecifické potreby zohľadňujúce podmienky školy.

Podkladom pre zadefinovanie rizikových skupín v školskom prostredí môžu byť:

• záznamy z pohovorov s výchovnou poradkyňou,
• prehľad o žiakoch rodín v hmotnej núdzi,
• prehľad o žiakoch nízkopríjmových skupín,
• prehľad o žiakoch so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
• prehľad o žiakoch opakujúcich ročník,
• prehľad o žiakoch so slabším prospechom.

Ďalšie údaje o cieľovej skupine je možné získať zo záznamov z pohovorov s rodičmi problémových žiakov, záznamov o problémovom správaní žiakov v zápisoch rokoaní metodických orgánov školy, z evidencie dochádzky.

V skupine môžu byť zahrnutí aj žiaci, u ktorých obavy z konfliktného správania sú neopodstatnené. Zároveň nie je vylúčené, že žiaci, ktorí nespadajú do tejto rizikovej skupiny, sa môžu stať súčasťou konfliktu v prostredí školy, resp. konflikt vyvolajú.

Rizikové skupiny

Žiaci s opakovaným problémovým správaním

Pohovory výchovnej poradkyne so žiakmi sa uskutočňujú zväčša po konzultácii s triednou učiteľkou. Môže ísť o: drobné krádeže, vandalizmus, slovnú agresia, vyhrážanie sa, osočovanie, fyzické útoky, fajčenie, podvádzanie, alkoholizmus. Medzi opakované problémové prejavy žiakov v školskom prostredí patrí aj: vydávanie rušivých zvukov, vykrikovanie, hlasné poznámky, písanie a posielanie lístočkov s vulgarizmami, odvrávanie, nadávky, bitky, zásahy do školských dokumentov, ohováranie.Príklad: 

Daniela je žiačkou 7. ročníka. Pochádza z rodiny, kde je otec prísnou autoritou. Len málokedy jej dovolí kúpiť si niečo podľa vlastných predstáv. Daniela žiarli na spolužiakov, ktorým rodičia dovolia kúpiť si veci, ktoré sa im páčia. Jedného dňa sa jej zapáčili spolužiačkine čižmy a rozhodla sa, že si ich na jeden deň požičia. Počas vyučovania sa vypýtala na toaletu. Jej kroky smerovali do šatne. Čižmy schovala tak, aby si ich mohla vziať po skončení vyučovania domov. Vrátila sa do triedy. Žiačka, ktorej boli čižmy odcudzené, oznámila krádež triednej učiteľke. Začalo sa vyšetrovanie.

Pri identifikácii problémov v správaní by sme mali venovať zvýšenú pozornosť žiakom vyznačujúcim sa nápadnými osobitosťami v správaní a učení, všímať si žiakov, ktorí majú odpor k autorite, majú sklony ku kriminálnemu, delikventnému správaniu. Pozornosť by sme mali venovať aj žiakom, ktorí majú problémy s nadväzovaním kontaktov s rovesníkmi alebo dospelými osobami.

Agresívne správanie žiak často uchopí ako vlastnú hru so zámerom skúšať hranice. V niektorých situáciách môže byť agresívne správanie dôsledkom dlhodobej frustrácie z nevypovedaného. Vekom môže počet problémových žiakov narastať.

Deti so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami

Do tejto skupiny patria žiaci s príznakmi: dysgrafie, dyslexie, dyskalkúlie, dysortografie, žiaci so zníženou vizuomotirickou koordináciou, lateralitou, žiaci s oslabeným vnímaním, grafomotorickými problémami i rečovými vadami. Rizikovú skupinu tvoria aj žiaci so: zníženým intelektom v hraničnom pásme, v pásme podpriemeru, kde záťažové situácie spôsobujú vnútorné napätie a úzkosť. Ťažkosti môžu byť u každého žiaka individuálne a špecifické.

Systém nápravy v podmienkach školy bez vonkajšej pomoci je vyčerpávajúci ako pre dieťa, tak aj pre učiteľa.

Počet detí s príznakmi špecifických vývinových porúch učenia pribúda už na prvom stupni. Pridružujú sa problémy s narušenou koncentráciou a sústredenosťou. Pribúda počet hyperkatívnych detí. Rizikovú skupinu tvoria aj individuálne integrovaní žiaci,ktorí postupujú podľaindividuálneho vzdelávacieho plánu, v ktorom by mali byť zohľadnené požiadavky a odporúčania CPPPaP.

Príklad:

Žiak 6. ročníka má diagnostikovaný syndróm ADHD/ADD. Prvé dve hodiny dokáže na vyučovaní počúvať. Tretiu hodinu už záťaž a jednotvárnosť v práci nezvláda. Vedľa neho sedí spolužiak, ktorý sa hrá s perom. Snaží sa tak koncentrovať na výklad učiteľa. Spolužiak s diagnózou ADHD/ADD tento tlak striedavého vypínania a zapínania pera nezvládne a strčí do suseda. Ten mu agresívny prejav vráti. Keďže je pred koncom vyučovania, učiteľ incidentu nevenuje patričnú pozornosť. Je rád, keď stihne prebrať učivo a počas krátkej prestávky si vymeniť pripravené pomôcky na ďalšiu hodinu. Po zazvonení vybehne z triedy a nechá riešenie problémov na žiakoch. V triede sa strhne bitka.

Deti nízkopríjmových rodín a deti rodičov v hmotnej núdzi

Štatistické údaje o osobách evidovaných v zozname rodín v hmotnej núdzi alebo nízkopríjmových rodín obsahujú údaje o školopovinných žiakoch. Samotný fakt, že dieťa do tejto skupiny patrí, nemusí byť automaticky dôvodom na problémové správanie. Záleží od atmosféry školského prostredia, ktorá podporuje, alebo potláča rozdielnosti spôsobené chudobou. 

§ Vyhláška č. 452/2012 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva SR č. 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Doplnenie: Príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia možno použiť na úhradu nákladov na odmeňovanie asistentov učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Príspevok je možné použiť na vybavenie miestnosti určenej na prípravu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia na vyučovanie didaktickou technikou a učebnými pomôckami. Vypúšťa sa možnosť použitia príspevku na vybavenie kompenzačnými pomôckami. Vyhláška je doplnená o možnosť použitia finančného príspevku na príplatok. Zamestnávateľ poskytne príplatok učiteľovi za výkon pedagogickej činnosti v triede ZŠ s najmenej 30 % individuálne začlenenými žiakmi so zdravotným znevýhodnením alebo so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia z celkového maximálne počtu žiakov v triede, ak v triede nepôsobí asistent učiteľa.

Príklad:

Žiak 7. ročníka slovne napádal spolužiačku pre jej sociálny pôvod. Vysmieval sa jej, že nemá značkové oblečenie. Vulgárne ju zhodil pred spolužiakmi. Žiačka si skôr jeho správanie nevšímala. Neskôr mu vulgárne nadávky začala opätovať vo väčšej intenzite. Spolužiak jej následne v spoločnej šatni dal do vrecka od prezuviek banánovú šupku. Prípad začala riešiť výchovná poradkyňa po tom, čo sa žiak sťažoval triednej učiteľke, že spolužiačka mu vulgárne nadáva.

Slabý prospech, neprospievanie a problémová dochádzka

Počet slaboprospievajúcich alebo neprospievajúcich žiakov výraznejšie stúpa v pubertálnom veku. Dôvody môžu byť rôzne, napr.: strata záujmu o učenie, neschopnosť vyrovnať sa s prvými neúspechmi v školskom prostredí, nezvládanie záťaže na vyučovaní, nízke sebavedomie, presvedčenie o vlastnej zbytočnosti na niektorých vyučovacích predmetoch, podcenenie krízy prechodu z nižšieho stupňa vzdelávania na vyšší, a pod.

Nepodceňujme náznaky neprospievania v primárnom období vzdelávania.

Spolupráca s rodičmi je dôležitou podmienkou formovania a usmerňovania žiakov pozitívnym smerom. Rodičia detí bývajú o výsledkoch vzdelávania pravidelne informovaní prostredníctvom žiackej knižky, dnes už aj internetovej. Aktívnejšie vstupujú do riešenia školských tém na prvom stupni, horlivejšie prejavujú záujem o potreby detí, o zladenie požiadaviek učiteľa s potrebami dieťaťa a očakávaniami rodiča. Na druhom stupni školského vzdelávania sa v kompetenciách strácajú.

Príklad:

Žiačka zvyknutá na výborný prospech sa zabudla pripraviť na vyučovanie. Z odpovede dostala nedostatočnú. Rovnako ako jej spolužiačka, ktorá ale známkam neprikladá veľký význam. Po skončení vyučovania nahovorí výborná žiačka svoju spolužiačku, aby prepísali známky v klasifikačnom hárku. Známky prepíšu. Pani učiteľka si to všimne. Pri vyšetrovaní situácie sa spolužiačky dostanú do konfliktu. Zhadzujú vinu jedna na druhú. 

Záver

Čím je niekto úspešnejší v sociálnych vzťahoch, tým citlivejšie reaguje na spätné väzby vysielané druhým človekom. V programe rovesníckej mediácie môžeme uspieť vtedy, pokiaľ je mu naklonená celková klíma a kultúra školy. Študenti potrebujú vidieť dôležitých dospelých, ako účinne využívajú vhodné zručnosti pre riešenie konfliktov v reálnom živote.

Literatúra:

1. Bednařík, A. 2001. Riešenie konfliktov. Príručka pre pedagógov a pracovníkov s mládežou. PDCS : Bratislava, 2001. ISBN 80-968095-4-7.
2. Bieleszová, D. 2012. Školská mediácia - riešenie konfliktov a sporov zmierovaním. Wolters Kluwer : Bratislava, 2012.
3. Bieleszová, D. 2013. Rovesnícka mediácia. Wolters Kluwer : Bratislava, 2013.
4. Holá, L. 2011. Mediace v teorii a praxi. Grada : Praha, 2011. 247 s. ISBN 978-80-247-3134-6.