Výchova a vzdelávanie žiakov podľa fínskeho vzoru

„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť a dieťa sa pridá.“ Ivan Štúr

Rozhodujúcou konkurenčnou výhodou fínskeho vzdelávacieho systému je učiteľ. Podľa P. Sahlberga je Fínskopravdepodobne jediná krajina na svete, ktorá si pre učiteľské univerzitné štúdium vie získať najlepších absolventov stredných škôl. Povolanie učiteľa je vo fínskej spoločnosti vysoko rešpektované. Po niekoľkých rokoch praxe zriaďovatelia škôl udeľujú učiteľovi, ktorý sa osvedčil, status tzv. permanentného úväzku. V prípade zániku školy musí samospráva učiteľovi nájsť pracovné miesto. V kombinácii s platom mierne nad priemer mzdy v národnom hospodárstve má pedagóg dobrú perspektívu života príslušníka strednej triedy.

Fínske verejné vysoké školy neprijímajú toľko študentov učiteľstva, koľko sa im finančne oplatí. Ministerstvo stanovuje presné počty uchádzačov, ktorých môžu vysoké školy prijať, tzv. numerus clausus. Pre všetky učiteľské smery je to približne 5 700 uchádzačov ročne. Z výskumov hlavného úradu pre národné vzdelávanie vyplynulo, že až 90 % fínskych pedagógov je spokojných so svojou prácou a 60 % má pocit, že si ich profesiu spoločnosť váži.

Fínske školy a individuálny prístup vo vzdelávaní

Fíni vo vzdelávaní využívajú pragmatickú pedagogiku. Jej tvorcom bol John Dewey, ktorý v roku 1896 založil na chicagskej univerzite laboratórnu školu ako jednu z prvých experimentálnych škôl na svete, aby v praxi overil nové pedagogické názory. Jeho organizácia vzdelávania zodpovedala hlavnému princípu pragmatickej pedagogiky „učiť pracujúc“, kde najväčšiu úlohu zohrávajú skúsenosti. Fíni nepovažujú za nevyhnutné, aby sa žiaci niečo učili naspamäť, aby si všetko pamätali. Pri mnohých úlohách a testoch môžu žiaci slobodne používať internet.

Približne 85 % až 90 % žiakov študuje na štátnych všeobecnovzdelávacích školách. V Suomi existuje niekoľko súkromných škôl, na ktorých je štúdium spoplatnené. V Helsinkách existuje napr. tzv. „prírodná škola“, v ktorej väčšina vyučovacích hodín okrem najmrazivejších dni prebieha von. Jej zameranie vyžaduje veľmi podrobné štúdium biológie. Existujú aj špeciálne školy pre deti alergikov, kde sú triedy zariadené nábytkom, učebnými pomôckami a linoleom z hypoalergických materiálov. V meste Turku ako prví začali praktizovať fungovanie materskej školy pod holým nebom „nature-focused“. Nezávisle od toho, či je zima, leto, či prší, svieti slnko a v súlade s počasím a ročným obdobím počasiu prispôsobujú aj oblečenie detí. Po raňajkách deti odchádzajú do prírody a vracajú sa večer. V prírode obedujú, spia v špeciálnych teplých spacích vakoch. Vychovávatelia a učitelia tvrdia, že deti majú tuhý spánok a zriedka prechladnú, motorické a fyziologické funkcie sú značne lepšie v porovnaní z ich rovesníkmi, ktorí trávia pobytom vonku len niekoľko hodín denne. Deti majú vynikajúci apetít, silnejšie sa u nich prejavujú aj tvorivé schopnosti. V prírode nemajú špeciálne hračky na zábavu a hranie, ale využívajú to, čo im poskytne príroda.

Vo Fínsku sa v jednej triede žiaci učia spolu aj so spolužiakmi, ktorí majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Počas vyučovania sa nedelia do rôznych tried v závislosti od schopnosti a úrovne intelektu. 

Na fínskych školách okrem bežného konvenčného vzdelávania exi