Štýly líderstva uplatňované v školskej praxi

Pojem líderstvo je slovakizovaným tvarom anglického leadhership. Slovenský ekvivalent líderstva neexistuje, no napriek tomu sa najčastejšie prekladá ako vodcovstvo, čo však u mnohých evokuje princíp socialistického režimu.Akási rovnocennosť týchto pojmov sa v odbornej literatúre vyskytuje pod slovným spojením vedenie ľudí. Vodcovstvo (líderstvo) v škole je úzko prepojené s pracovným výkonom učiteľov, dynamikou fungovania skupiny (triedy, učiteľského zboru) a nadšením učiteľov pre plnohodnotnú činnosť. Proces uplatňovania skutočného vplyvu a ovplyvňovanie druhých za účasti stálej interakcie medzi vodcom a jeho nasledovníkom označujeme ako vodcovstvo.

Oblasť vedenia a riadenia ľudí je determinovaná osobnostnými črtami, zručnosťami a schopnosťami vodcu, štýlmi vodcovstva a budovaním pracovných tímov. Iné vymedzenie charakterizuje vodcovstvo ako konkrétny typ správania vo vzťahoch vnútri pracovnej skupiny, ovplyvňovanie jej života a dosahovania spoločných cieľov. Táto charakteristika vodcovstvo nechápe len ako určitú činnosť, ktorú môže vykonávať iba vodca, naopak vodca skupiny môže zmeniť správanie príslušníkov tímu, ale aj príslušník daného tímu môže zmeniť správanie vodcu.Grenčíková a Navickas (2013) poukazujú na tvorivé vedenie (vodcovstvo), kde sa používa termín líder (vodca). Žitniaková Gurgová (2020) označuje za lídra taký typ vodcu, ktorý svojím spolupracovníkom dôveruje a vidí v nich potenciál, inteligenciu, tvorivosť a kompetentnosť.

Líder je schopný vzbudiť záujem u svojich nasledovníkov bez uplatňovania direktívneho alebo formálneho riadenia. Skutočné líderstvo začína pocitom šťastia, kedy jedinci spoznajú svoje ozajstné ciele, sú plní entuziazmu a pozitívnych podnetov, čo sa preukáže plným nasadením v ich práci.

Štýly vodcovstva so zameraním na líderstvo v škole

Vzťah medzi riaditeľom a učiteľmi, ich vzájomná komunikácia nám odzrkadľujú uplatňovanie rôznych štýlov vedenia. Niektorí jedinci preferujú prikazovanie, zakazovanie, iní presviedčanie, podnecovanie, samostatnosť a pod. Historický vývoj so sebou priniesol množstvo náhľadov na riadenie školy a vedenie ľudí, na základe čoho možno opísať rôzne štýly vedenia. V literatúre sa stretávame s piatimi základnými prístupmi k vymedzeniu efektívneho štýlu vedenia:

1. prístup na základe vlastností, čŕt, charakteristík vedúceho – teória čŕt (začiatok 20. storočia);
2. prístup zameraný na správanie vedúceho a s ním súvisiace štýly správania sa (40. roky 20. storočia);
3. situačný prístup (60 roky 20. storočia);
4. prístup označovaný ako „nové vedenie“ (80. roky 20. storočia), zdôrazňuje emocionálnu stránku vedenia;
5. prístup orientovaný na inštitúciu, nie na osobu vedúceho, manažér s osobnou pokorou a s profesionálnou vôľou – vodca (líder) – (začiatky 21. storočia).

Spôsob, akým riaditelia využívajú svoje právomoci pri vedení ľudí, sa odzrkadľuje aj v štýle, ktorý používajú. Môže byť autokratický (autoritatívny), demokratický alebo liberálny (Berryová, 2009). Pri každom z nich je dôležité zamerať sa na to, kto a akým spôsobom robí v škole strategické rozhodnutia. Autokratický (autoritatívny) vodca je typický tým, že svojim podriadeným nariaďuje pracovnú techniku, aktivitu, zadeľuje úlohy, prikazuje a pod. Väčšinou sa na práci nezúčastňuje, len demonštruje na príkladoch, sám si udeľuje chválu alebo kritiku. Demokratický vodca sa vyznačuje povzbudzovaním skupiny, dovoľuje členom tímu prerozdeliť si úlohy, zvoliť iný spôsob riešenia úlohy, zúčastňuje sa na práci a je jedným z členov skupiny s právom posledného slova (rozhodnutia). Ak je v skupine ponechaná úplná sloboda v rozhodnutiach hovoríme o liberálnom vodcovi. Ten skupine sprostredkúva materiály a inšt