Sebahodnotenie a zmena školy

Albert (2006) vychádza z toho, že škola poskytuje službu žiakom a sprostredkovane aj ich rodičom a budúcim zamestnávateľom, príp. školám vyššieho typu. Za výsledok tejto služby považuje vzdelanie. Špecifikom služby je, že významným podielom sa na jej výsledku podieľa nielen poskytovateľ, ale aj zákazník, t. j. žiak. Bez jeho aktívnej účasti sa služba nedá vykonávať. Ide teda o rozdiel v porovnaní s inými službami, pretože aktivita zákazníka je tu očakávaná a žiadúca. Podľa Chválu a Starého (2009) sa pojem kvalita v školstve vyskytuje v týchto významoch:

1. ako všeobecný výraz pre pozitívne alebo negatívne označenie miery (úrovne) nejakého stavu(napr. kvalita vyučovania matematiky je vysoká/nízka)
2. pre vyjadrenie stavu, ktorý je optimálny, žiadúci, ideálny, teda pozitívny.

Kvalita školy nie je absolútnou hodnotou. Nie je možné ju vyjadriť len pomocou určitých charakteristík, ktoré sú merateľné (Janík, Knecht, Najvar a kol., 2010). V tomto kontexte za najproblematickejšiu časť jej merania sú považované kritériá kvality. Odhliadnuc od všeobecne záväzných kritérií vonkajšieho hodnotenia škôl (ŠŠI a NÚCEM) neexistuje iná dohoda o kritériách. Nie je zhoda ani na tom, ktoré kritériá sú dôležité, ktoré menej, ktoré kvalitu viac či menej vystihujú. V súčasnosti je otázne aj to, do akej miery kvalita školy a vzdelávania rozhoduje o kvalite žiaka, o kvalite jeho výstupov, či o jeho učení sa. V dnešnej spoločnosti, kde na žiaka pôsobí oveľa viac vonkajších vplyvov, kde má mnoho možností, ako a kde sa učiť, nie je škola jediným zdrojom informácií a nie je teda jasný ani vplyv týchto iných vplyvov na jeho výsledky.

Kvalitu školy vo všeobecnej rovine vymedzujú Průcha, Walterová a Mareš (2009) ako žiadúcu alebo optimálnu úroveň jej fungovania a jej produktov. Viacero autorov (Rötling, Spilková, Pol, Dilton) odlišnými slovami uvádza, že koncept kvality by mal vo svojej podstate obsiahnuť tri oblasti:

1. vstupy a podmienky školy ako zamýšľané, plánované kurikulum – materiálne, finančné, personálne podmienky, sociálny a regionálny kontext a ďalšie,
2. proces vzdelávania a fungovania školy ako realizované (implementované) kurikulum– kultúra, spôsob riadenia, kooperácia, klíma triedy a školy, kvalita edukačných procesov, kvalita učenia sa a ďalšie a to vrátane skrytého kurikula,
3. výsledky vzdelávania ako dosiahnuté kurikulum – krátkodobé (vzdelávacie ciele, kompetencie) aj dlhodobé (tie, ktoré nie je možné v krátkodobom horizonte počas školskej dochádzky nejako relevantne uchopiť, napr. profesijný a osobný úspech).

Odlišne je koncept kvality uchopený u autorov MacBeatha, Schratza, Meureta a Jacobsena (2006), ktorí medzi základné oblasti zaraďujú:

1. výstupy (študijné výsledky, osobný a sociálny rast, orientácia žiakov),
2. procesy na úrovni triedy (čas a prostriedky učenia, kvalita učenia a vyučovania, podpora učebných problémov),
3. procesy na úrovni školy(škola ako miesto na učenie, škola ako sociálne a odborné miesto),
4. prostredie (škola a domov, škola a spoločenstvo, škola a orientácia žiakov).

Úspešná škola je prezentovaná ako službotvorná organizácia, ktorá sa „neustále“ rozvíja – zlepšuje. Princípmi jej rozvoja sú tri vnútorne konzistentné, vzájomne súvisiace a prepojené zamerania v riadení školy:

• na zlepšovanie edukačných služieb (strategické riadenie školy),
• na zlepšovanie edukačných procesov (pedagogické a personálne riadenie školy),
• na sebahodnotenie.

FSebahodnotenie je tu chápané ako súčasť kultúry školy, jej každodenného života a súčasne aj ako rozvojová perspektíva školy v tých oblastiach, ktoré sú pre ľudí dôležité.

Za zaujímavé a podnetné považujeme aj vnímanie úspešnej (kvalitnej) školy podľa Bacíka (1983). Úspešná škola je determinovaná:

1. kvalitou jednotlivých prvkov systému školy (učitelia, žiaci, materiálno-technické zabezpečenie, koncepcia školy),
2. kvalitou vzťahov medzi prvkami systému školy(riaditeľ – učitelia, učitelia – žiaci, učitelia – vzdelávacie ciele, obsah, metódy, prostriedky a formy výchovy a vzdelávania),
3. kvalitou vzťahu medzi školou a jej okolím (škola – obec, škola – rodičia).

Ako podnety pre identifikáciu kvalitnej školy možno vnímať aj rôzne typické znaky, prvky kvality. V ďalšom texte predstavujeme typické znaky kvalitnej školy v USA, ktoré spracovala Národná asociácia pre edukáciu vo svojom výskume (zapojených bolo viac ako 1 000 škôl) v 6 kľúčoch otvárajúcich dvere pre výnimočnú kvalitu školy, pre každý kľúč zároveň určila indikátory kvality (Turek, 2009):

1. Určovanie, presadzovanie a dosahovanie náročných cieľov všetkými osobami zainteresovanými na edukácii(príklady indikátorov: ciele edukácie sú jasné a konkrétne, školský vzdelávací program je orientovaný na žiaka, škola vychádza pri edukácii z predpokladu, že všetci žiaci sú spôsobilí sa učiť).
2. Otvorená komunikácia a spoločné riešenie problémov(pri riešení problémov spolupracuje vedenie so zamestnancami, rodičia sa podieľajú na skvalitňovaní výchovy a vzdelávania, všetci zamestnanci spolupracujú na odstraňovaní bariér, ktoré bránia žiakom učiť sa, učitelia pravidelne komunikujú o kvalite vyučovania a vyučovacích stratégiách).
3. Kontinuálne hodnotenie vyučovacieho procesu(hodnotenie žiakov sa používa na skvalitnenie ich učenia sa, školský vzdelávací program sa pravidelne vyhodnocuje, pri skúšaní a hodnotení žiakov sa používajú rozmanité metódy a formy).
4. Profesionálny rozvoj zamestnancov školy(má priamy vplyv na výchovu a vzdelávanie žiakov, na jeho zabezpečení spolupracuje vedenie so zamestnancami, súčasťou vzdelávania sú vzájomné pozorovania (hospitácie), učitelia sú pripravovaní aj na prácu so žiakmi zo znevýhodneného prostredia,