Samovraždy predstavujú vážny psychologický i pedagogický problém. Samovražda, resp. suicídium je vlastné úmyselné sebausmrtenie. Ide o násilné konanie s úmyslom dobrovoľne ukončiť svoj život. Môže ísť o dokonané samovraždy, ale aj o samovražedné (sui­cidálne) pokusy. Dôležitou okolnosťou je voľba spôsobu samovraždy. Existujú mäkšie a tvrdšie spôsoby (Kocour­ková, Koutek, 2004).

V našej praxi sme sa najčastejšie stretli u adolescentných dievčat s mäkším spôsobom samovraždy, ako je užitie liekov a u chlapcov s tvrdším spôsobom, ako je obesenie, skok pod vlak, skok z výšky, použitie strelnej zbrane a pod.

Ondrejkovič (2000) uvádza niekoľko druhov samovrážd:

• demonštratívne – sú typické najmä pre ženy a mladých ľudí, majú nátlakový charakter, v ich pozadí je snaha dosiahnuť nejaký cieľ alebo volanie o pomoc. Človek nie je plne rozhodnutý zomrieť, želá si, aby ho našli, majú účelový, najčastejšie nátlakový charakter,
• bilančné – predstavujú východisko zo zdanlivo neriešiteľnej situácie, napr. pri ťažkej chorobe, strate životných perspektív a pod.,
• ritualizované – sú typické pre orientálne náboženstvá a kultúry, napr. harakiri, kamikadze, hromadné samovraždy náboženského charakteru a pod.,
• únikové – sú vyvolané zo strachu pred smrťou, neznesiteľnou bolesťou, trestom, sociálnou dehonestáciou a z iných príčin,
• autopunitívne – majú charakter samopotrestania, môžu byť spojené aj s duševnými chorobami, ako sú depresie, schizofrénia a pod.

Pre deti a mládež sú typické najmä demonštratívne samovraždy, ale vyskytujú sa aj únikové samovraždy a pri duševných chorobách aj autopunitívne. Väčšina detských samovražedných pokusov je výrazom strachu a pokusom uniknúť nejakému druhu ohrozenia, napr. trestu, hanbe. S tým súvisia častejšie pokusy o samovraždy v období odovzdávania vysvedčení (­Emmerová, 2018).

Z našej praxe môžeme konštatovať, že impulzom k samovražde adolescenta je pocit opustenia, neúspech v láske, v medziľudských vzťahoch sprevádzaný sklamaním a bezmocnosťou. Emmerová (2018) uvádza, že v tomto vekovom období sú časté samovražedné pokusy, ktoré možno interpretovať ako emočne vypätý spôsob volania o pomoc.

Vývoj samovražedného správania u adolescentov

Okrem prípadov samovrážd v skratových situáciách ide vždy o časový aj priestorový proces, teda ide o časový úsek, ktorý prebieha v určitom priestore. Samovražedný vývoj u adolescentov pri rozhodovaní o spáchaní samovraždy obvykle pozostáva z troch štádií:

PRVÉ ŠTÁDIUM – vznik myšlienky na samovraždu ako možnosti úniku z existujúcich relatívne neriešiteľných alebo veľmi zaťažujúcich problémov (­Heretik, 2007). Adolescent môže mať najskôr nešpecifické fantázie a myšlienky. Neskôr ich príjme, nebráni sa im a začína uvažovať o konkrétnych spôsoboch, ako si vziať život. V tejto fáze možno rozpoznať varovné signály, ktoré vysiela, napr. spomína, že by si chcel niečo urobiť, že by radšej zomrel, ako bol na tomto svete, aký je život ťažký, krutý. Viac sa sociálne utiahne, obviňuje sa, cíti bezmocnosť a má aj zmeny nálad. Ku koncu sa môže javiť, že adolescent sa upokojil a rodič ako aj jeho okolie si myslia, že sa mu polepšilo. V tejto fáze však reálne hrozí nebezpečenstvo samovraždy. Samovražedným myšlienkam nemusí predchádzať duševné ochorenie. Tieto myšlienky sa môžu vyskytnúť aj u ľudí po silnom traumatickom zážitku.