Psychologické aspekty edukácie na strednej škole

Systém výchovy a vzdelávania na stredných školách sa odlišuje od vzdelávania na základných školách, a to najmä tým, že žiaci si postupne začínajú uvedomovať, že sa pripravujú na svoje budúce povolanie. V podmienkach slovenského školstva by si mal žiak sám zvoliť, na akom type strednej školy sa bude pripravovať na svoj ďalší (nielen) pracovný život. Do úvahy sa pritom neberie len jeho prospech a situácia na pracovnom trhu, ale predovšetkým jeho záujmy, osobnostné charakteristiky, očakávania a ďalšie vlastnosti, schopnosti a zručnosti nevyhnutné na zvládnutie vybraného povolania.

V posledných rokoch dochádza v stredoškolskom vzdelávaní k výrazným zmenám, urýchľuje sa zbližovanie všeobecného a odborného vzdelávania (Orbánová, cit. 2020). Dochádza k nemu najmä kvôli meniacim sa potrebám pracovného trhu a zmenám v populačnom vývoji. Žiakov je menej, preto aj univerzity pripravujú stále nové možnosti pre štúdium študentov z rôznych typov stredných škôl. V súčasnosti nielen gymnáziá, ale tiež odborné školy, ktoré v minulosti pripravovali žiakov predovšetkým pre prax, ich pripravujú aj na štúdium na vysokých školách.

Vybrať si v detskom veku budúce povolanie je veľmi náročné. Len málo pätnásťročných žiakov je o voľbe strednej školy úplne presvedčených. Do procesu výberu strednej školy, nezriedka necitlivo, zasahujú rodičia, ktorí sa tak môžu nevedomky stať jednou z príčin výchovno-vzdelávacích problémov svojho dieťaťa. Žiaci sa o výbere strednej školy často rozhodujú nie podľa svojich schopností a záľub, ale podľa obáv, neochoty vyjsť zo svojej komfortnej zóny, voľby kamarátov a spolužiakov, od ktorých sa nechcú odlúčiť a podobne. Aj tieto faktory treba brať do úvahy pri práci so žiakmi najmä nižších ročníkov. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý musíme zohľadňovať v edukačnom procese, je vývinové obdobie v živote dieťaťa.

Obdobie adolescencie

Pri zohľadňovaní psychologických a sociálnych potrieb žiakov vychádzame vždy z toho, v akom vekovom období sa aktuálne nachádzajú. V prípade žiakov stredných škôl je to obdobie adolescencie. Adolescencia je druhou fázou obdobia dospievania, trvá približne od 15. do 20. roku života (Oravcová, 2012, s. 67).

V tomto období dochádza k:

• telesným zmenám (sexuálna zrelosť),
• psychickým zmenám (dotváranie vlastnej identity),
• sociálnym zmenám (príprava na profesiu, osvojenie si role dospelého).

Žiak v tomto veku sa snaží porozumieť sebe samému, vlastným hodnotám, preferenciám a svetu okolo seba. Dôležitou úlohou adolescencie je dosiahnutie úrovne zrelej a kultivovanej osobnosti. Ďalším sociálnym medzníkom je dosiahnutie plnoletosti, kedy je žiak spôsobilý na právne úkony, čím zároveň preberá plnú zodpovednosť za svoje správanie (Kopčanová a kol., 2016, s. 24). Adolescencia je často stresujúcim obdobím, pretože zahŕňa kľúčový prechod od detstva k dospelosti a sebestačnosti. Jednou z výziev, s ktorou sa dospievajúci stretávajú je získanie plného vedomia o tom, čo sa často javí ako „nepríjemný svet“ (Zimmerman a Cleary, 2006, s. 45) . Viera vo vlastné schopnosti je v tomto období kľúčovým osobným zdrojom pre dosahovanie výsledkov (Bandura, 2006, s. 5). V edukačnom procese ju treba posilňovať.

Vstup do fázy adolescencie je po biologickej stránke ohraničený pohlavným dozretím. Pre adolescentov je zovňajšok často prostriedkom k dosiahnutiu sociálnej akceptácie, sociálnej pozície a statusu. Adolescent sa potrebuje páčiť sebe aj iným, aby sa tak mohol ubezpečiť o svojej hodnote (Kopčanová a kol., 2016, s. 26).

Pre utváranie identity adolescenta sú veľmi dôležité aj partnerské vzťahy. Adolescenti objavujú svoju sexualitu, často ide o obdobie prvého sexuálneho styku, nie je tiež výnimočné, že striedajú sexuálnych partnerov, snažia sa dosiahnuť vzťahovú intimitu a dozrieť k vážnejším vzťahom. Medzi žiakmi v období adolescencie ex