Prezentačné zručnosti a ich význam v kvalite riadenia

„Nemá zmysel, aby ste sa pokúsili žiariť, ak si nenájdete čas na naplnenie svojej lampy. Róbert Frost

Skutočnosť, že na všetkých amerických súkromných a štátnych školách je jedným z vyučovacích predmetov dramatická výchova, mnohých našich pedagógov a rodičov prekvapuje. Učitelia, lektori, konzultanti implementujú dramatickú výchovu do vyučovacieho procesu preto, aby študenti získali nielen teoretické, ale hlavne praktické zručnosti ako vystupovať na verejnosti. Ako a kedy sa otočiť k partnerovi v rámci konverzácie, ako začať komunikáciu, kedy a ako sa usmiať, kedy, ako a ako dlho pozerať komunikujúcemu do očí, kedy odvrátiť zrak, ako pôsobiť sebaisto, potlačiť napätie, prekonať ostýchavosť, neistotu.

Žiaci musia byť vedení k tomu, že mať pravdu nestačí. Musia vedieť o nej presvedčiť aj iných.

Študenti vypĺňajú pravidelne dotazníky, v ktorých hodnotia seba samých a spolužiakov. Študentov hodnotia aj učitelia. Paradoxom je, že žiaci sú k sebe kritickejší. Výučba je zameraná aj na to, že v živote treba vedieť prijať aj prehru. Ľudia so zdravým sebavedomím to viac-menej dokážu bez problémov. Ak sa v živote niekomu niečo nepodarí, neznamená to, že sa to nepodarí nikdy. Dôležité je, aby v danom momente pre to urobil maximum. Netrápia sa, nezlyhávajú, naopak veria si a vzájomne sa podporujú. To sa odráža v motivácii, v sebadôvere, ktorú profesionáli učia v zmysle tvrdenia: „Sebavedomie a sebadôvera nemajú kričať, ale vyžarovať“.

Prehnané sebavedomie, excentrické správanie, nadmerná teatrálnosť vyvolávajú antipatiu. Neistota v prejave, zmätenosť, nevýraznosť, disharmonickosť prinášajú nedôveru v kvalitu osobnosti.

Na kvalitu a úroveň prezentačných schopností sa v poslednom období kladú výrazné požiadavky. Tie musia byť zvlášť viditeľné práve v prejavoch riadiacich pracovníkoch. Od lídrov a manažérov sa táto kvalita očakáva a preto dnes, keď v našich školách ešte komplexne nevychovávame jedincov s potenciálom prezentačno-komunikačných zručností, musíme túto edukáciu suplovať vo vyšších vekových kategóriách prostredníctvom kurzov a sociálno-psychologicko-prezentačných výcvikov. Žijeme v prostredí, ktoré je interkultúrne. Naši riadiaci pracovníci, učitelia, študenti, žiaci majú možnosť študovať aj v školách s inými prístupmi k získavaniu a interpretácii poznatkov a preto fenomén prezentačných zručností považujú za niečo, v čom oproti svetu zaostávame.

Optika nonverbálnych prejavov

Už starovekí Egypťania verili, že „duša“ sídli v oku a do dnešných čias sa zachoval výrok predkov: „Oko, do duše okno“. Z očí naozaj môžeme vyčítať radosť aj žiaľ v celom rozsahu ich intenzity. Reč očí sprevádza význam slov a z hľadiska nonverbálnej komunikácie oči predstavujú najdôležitejšiu oblasť tváre. Pohľady môžu byť vyvrcholením kladných priateľských vzťahov, prejavom náklonnosti a vzájomnej dôvery, a taktiež vrcholne negatívnych, nepriateľských vzťahov.

Očný kontakt môže byť:

• priamy – majú ho sebavedomí, otvorení, suverénni jedinci,
• vyzývavý – je vlastný arogantným, provokujúcim, konfliktným až agresívnym osobnostiam,
• vyhýbavý – symbolizuje submisivitu, neistotu, nestabilnosť, komplex menejcennosti, alebo nízku interakčnú schopnosť, ktorá môže byť daná geneticky, ale aj nadobudnutá vplyvom prostredia v čase vývinu jedinca.

Z hľadiska prezentačných schopnosti je dôležité vedieť rozoznávať význam korigovania dĺžky pohľadov. V pozícii vedúceho pracovníka či už v roli riaditeľa alebo učiteľa je dôležité si uvedomiť, aké majstrovstvo venovania pohľadov dokážeme interpretovať v praktickej rovine. Učiteľ musí adresne venovať pohľad každému žiakovi v triede, minimálne v rozsahu 5 sekúnd na jeden pohľad. Je dôležité mať cit pre časomieru, kedže každé dieťa je mimoriadne citlivé na očnú komunikáciu a hneď vycíti koho učiteľ „hladí pohľadom“ častejšie a koho len okrajovo, alebo vôbec. V neposlednom rade to platí aj vo vzťahu k nadriadeným a podriadeným pracovníkom z hľadiska riadenia dospelých. Citlivosť vnímania očného kontaktu je vlastná aj osobám v dospelom veku, preto je dôležité tento aspekt komunikačných zručností rozvíjať a trénovať.

Význam dĺžky pohľadov