Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Participatívne riadenie školy a zmien v školskom prostredí

Dátum: Rubrika: Manažment

Základným princípom systémového prístupu myslenia v riadení zmeny pre efektívne učenie v kontexte rozvíjania inovácii pri vytváraní bezpečného, podporujúceho, reflexívneho prostredia je participatívne vedenie procesu zmeny, zdieľanie predstáv o potrebnom, realistickom a motivujúcich smerovaní školy. Riadenú zmenu môže napĺňať tím pre rozvoj školy, ktorý využil možnosť byť samostatný, zodpovedný za proces riadenia zmeny, vnútornú a vonkajšiu reflexiu, zdieľanie výstupov s ostatnými a povzbudzovanie ostatných k sebarozvoju. Ide o tímovú spoluprácu, naštartovanie vnútornej motivácie väčšiny učiteľov pre nastavené ciele školy, prebudenie túžby získavať ďalšie zdroje pre inovatívny prístup k učeniu žiakov, vytváranie bezpečného učiaceho sa prostredia v škole komplexne.

V súvislosti s rýchlo napredujúcimi technologickými zmenami sa na celom svete sa väčšia pozornosť venuje téme školských inovácií. Školy sa menia pomalšie, ako sa mení svet okolo nich. Ak sa pozrieme na to, čím sa zväčša zaoberajú mladí ľudia mimo školy, zistíme, že si vyhľadávajú informácie rôzneho druhu, porovnávajú ich, spracovávajú rôznym spôsobom prioritne cez informačné technológie. Vymoženosti techniky sú súčasťou ich života v každom smere a majú niektoré zručnosti, ktoré dospelým chýbajú. Niekedy sú tieto zručnosti na úkor takých, ktoré v živote nutne potrebujú. Vedomosti získané v škole sa im zdajú nepotrebné, pretože v nich nevidia zmysluplnosť a prepojenie so skutočným životom. Prostredie, v ktorom sa učia, je málo podnetné. Je to dostatočná výzva na to, aby sa škola prispôsobila potrebám a očakávaniam mladých ľudí, aby nezaostávala za pokrokom, aby ich vedela dostatočne motivovať, rozvíjať a pripraviť pre budúcnosť. Mnohé školy už hľadajú riešenia cez tzv. inovácie.

Ukázalo sa, že iba vybavenie škôl modernými technológiami, resp. iné čiastkové zmeny (zmodernizovanie priestoru, vybavenie novými učebnými pomôckami, učebnicami, nový prístup v učení, iná metodika, školské vzdelávacie program a pod.) neprinášajú želateľnú zmenu. Mnoho pokusov priniesť zmeny v určitej fáze snaženia zlyhalo. Iba pár škôl na Slovensku dosiahlo úspešnosť v nastavení inovácii a výsledkoch u žiakov, ich osobnostnom raste, úrovni vedomostí, tvorivých schopností a rozvoji emocionálnej inteligencie.

Inovačný rámec inovačnej školy

Experimentálne overovanie inovačného modelu autorského projektu Tatranská alternatívna škola v rokoch 1996 – 2006 (autorky Mgr. S. Oleníková a PaedDr. J. Ondrejíčková, aplikovaný v ZŠ s MŠ Ul. Letná v Poprade) a v spolupráci s inovatívnymi učiteľmi a vo vzájomnom prepojení sa pri dosahovaní spoločného cieľa prinieslo výborné výsledky.

Inovačný model Tatranskej alternatívnej školy (ďalej len „TAŠ“) sa zameral na inovácie najmä v kontexte:

  • uplatňovania nedirektívneho prístupu a empatie zo strany pedagógov v prepojení na učenie žiaka cítiť a rozvíjať city a emócie,
  • rozvíjania osobnostných kvalít žiaka smerujúcich k jeho rastu a vyplývajúcich z jeho individuálnych potrieb a schopností,
  • dosiahnutia úrovne rozvíjania kognitívnych funkcií s dôrazom na cielené rozvíjanie vyšších poznávacích funkcií, zvlášť hodnotiace myslenie a tvorivé, tzv. divergentné myslenie,
  • rozvíjania schopností žiaka získavať, vyhľadávať, skúmať a objavovať poznatky,
  • smerovania žiakov k hľadaniu prepojenia naučeného so skutočným životom, získania zručností žiakov riešiť problémy a situácie reálneho sveta, hľadať súvislosti,
  • poskytovania žiakovi možnosť vybrať si spôsob, akým sa chce učiť, spracovať a vyjadriť naučené na základe poznatkov z výskumov o jedinečnosti každého učiaceho sa v kontexte vplyvu na jeho vzťah k učeniu sa,
  • vytvárania situácií pre učenie sa žiť s inými ľuďmi, komunikovať a riešiť konflikty, získavať zručnosti spolupráce,
  • rozvíjania progresívnej hodnotovej orientácie a získania schopnosti hodnotenia a sebahodnotenia,
  • rozvíjania úrovne tvorivosti, originality a flexibility žiakov,
  • zvyšovania učiteľových schopností nájsť spôsob a mieru prepojenia učiva so skutočným životom pri doposiaľ platných učebných osnovách (štandardoch),
  • použitia takých kritérií pri hodnotení zvládnutia obsahu učiva, ktoré je zamerané na preukázanie použitia získaných vedomostí, zručností a správania sa v skutočnom živote,
  • skúmania vplyvu umeleckého vzdelávania ako integrovanej súčasti základného vzdelávania na rozvíjanie umeleckého cítenia a citovej výchovy, vôľových vlastností i na deti bez talentových predpokladov.

Uvedené zámery boli rozpracované v hlavnom cieli a čiastkových cieľoch modelu v overovaní. Na základe čoho sa stanovila hypotéza.

Ak by sme sa pozreli na inovačné modely iných škôl najmä na Slovensku, ktoré vo svojom experimentálnom overovaní uspeli, možno konštatovať, že ich úspech je vo všetkých prípadoch postavený na systematickom prístupe k inováciám, na vzájomnom prepojení štyroch základných oblastí, na tzv. inovačnom rámci.

Inovačný rámec (podľa zdroja www.skola21.sk, Microsoft, partneri vo vzdelávaní a Asociácia S. Kovalikovej – vzdelávanie pre 21. storočie) je východiskový pre reformný proces akejkoľvek školy. Skladá sa z piatich oblasti: riadenie školy, kurikulum, rozvoj pedagógov, sociálna klíma školy, spolupráca s komunitou. Pri snahe o realizovanie akýchkoľvek inovácií sa treba zamerať na každú z uvedených oblastí. Mohli by sme sa otočiť v kruhu rôznym smerom a zistíme, že každá časť kruhu s každou inou časťou navzájom súvisí na rôznych úrovniach, preto žiadna časť z kruhu nesmie vypadnúť.

Nemožno rozvíjať a inovovať kurikulum bez prípravy a rozvoja pedagógov.Teória krivky prežívania zmeny podľa Lewisa Parkera (1981) si žiada postaviť sa k spolupráci s komunitou inak, predovšetkým k rodičom, ktorí musia byť o tejto zmene informovaní, potom môžu byť vyzývaní k spolupodieľaniu sa na procese zmeny.

Žiadna zmena nie je možná tam, kde nie sú vytvorené podmienky pre dobrú klímu školy. S tým súvisí aj inovatívny prístup k manažovaniu školy.

V prostredí školy s inovačným modelom TAŠ sme vytvorili priestor pre inovačný rámec vo všetkých jeho zložkách. To nám zabezpečilo dlhodobé dosahovanie cieľov, ktoré sme si stanovili. Vznikol synergický efekt pre fungovanie modelu a jeho úspešného uplatnenia ako v MŠ so ZŠ (ZŠ s MŠ, Ul. Letná, Poprad), tak aj v gymnaziálnom štúdiu (Súkromné bilingválne gymnázium, Life academy, Ul. Rovná Poprad).

Riadenie školy a participatívne riadenie zmeny

Ako vizionárka, autorka a v tom čase riaditeľka školy som v istom momente realizácie projektu TAŠ zistila, že úspech nezávisí iba od schopnosti jednotlivcov (riaditeľky, členov vedenia, učiteľov), ale najmä od spoločného presvedčenia, motivácie a odhodlania na ceste zmeny. To znamená predovšetkým kráčať spoločne, viesť tímovú spoluprácu pri tvorbe vízie, voľbe inovačných procesov a postupov, tvorbe akčného plánu. Iba tak možno vtiahnuť do procesu zmeny tých najdôležitejších – učiteľov, vychovávateľov, rodičov.

Participatívne riadenie zmeny

Zdieľanie predstáv ďalšieho smerovania sme začali už v procese aplikácie modelu TAŠ, keď sa prejavila únava, pocit náročnosti až vyhorenie, nesúlad s očakávaniami vedenia a ich napĺňania učiteľmi a vychovávateľmi a naopak. Prišlo náročné obdobie. Vďaka nemu sme objavili nástroj a poznanie, ako sa dá tomu vyhnúť.

Pod odborným vedením a gesciou Asociácie S. Kovalikovej – vzdelávanie pre 21. storočie a v spolupráci s garantkou PhDr. T. Piovarčiovou sme začali realizovať riadený proces zmeny podľa Fullanovho modelu zmeny.

Prvým a základným krokom bolo vytvorenie tímu pre rozvoj školy, ktorý sa zameral na spracovávanie sebareflexných dotazníkov, na základe čoho vyberal a stanovoval priority školy, riadil a usmerňoval zdieľanú predstavu o misii a o úprave vízie, zdieľal návrhy, pripomienky, postupy s garantom zmeny, riaditeľom a autorom modelu TAŠ. Zdieľaná predstava znamenala zapojenie všetkých zainteresovaných (ostatní učitelia a vychovávatelia, nepedagogickí zamestnanci školy, rodičia, komunita) do procesov tvorby misie, vízie a akčného plánu na nasledujúce tri roky. Všetci sa napokon stali zodpovednými nositeľmi zmien v procese uplatňovania inovácií v inovačnom modeli TAŠ.

Skúsenosť z participatívneho riadenia zmeny a fungovanie Tímu pre rozvoj školy priniesli zrelé fungovanie školy:

  • vytvorili sa podmienky pre systém tímovej spolupráce,
  • vznikol pozitívny syndróm synergie a efektívnej spolupráce vo fungovaní,
  • podporila sa motivácia a výkon jednotlivcov,
  • vznikol efekt dlhodobého dosahovania výborných výsledkov v experimentálnom overovaní vo všetkých stanovených cieľoch v sledovanom období rokov 1996 ˗ 2006.

Participatívny model riadenia zmeny ukázal aj prepojenie a vplyv na jeho ostatné oblasti, napr.:

  • rozvoj pedagógov – učenie sa tímovej spolupráce,
  • tvorba pozitívnej sociálnej klímy – ľudia sa naučili komunikovať navzájom s rešpektom,
  • tvorba kurikula – rozpracovanie princípov tímovej spolupráce, metód učenia mladých ľudí v rovesníckych skupinách aj mimo nich, výkonové štandardy predmetu Komunikačná výchova.

Príklad: Spätná väzba členov Tímu pre rozvoj školy pilotného procesu :

  • Neviem kto to povedal, ale súhlasím s tým, že zvyk je zvyk. Nemôžete ho vyhodiť oknom, musíte s ním zísť pomaly po schodoch. A tak sme sa pohli ďalej.
  • Uvedomila som si, čo je to spoluzodpovednosť, rotácia rolí a pozícií.
  • Úžasný pocit spolupatričnosti.
  • Je to naša cesta, je to zrelé fungovanie, zdieľame a držíme spolu, vieme, čo chceme, ako to dosiahneme a aké máme v tom celom možnosti sebarealizácie.
  • Teší ma, akí sme inovatívni.
  • Naučila som sa rešpektujúcej komunikácii. Aplikujem ju aj doma a život je hneď veselší.
  • Posunuli sme sa, pomenovali sme problémy, našli riešenia.

Tímové riadenie školy

Skúsenosti a výsledky spolupráce Tímu pre rozvoj školy nás posunuli ďalej vo využití a aplikácii participatívneho riadenia procesov v celkovom riadení školy (nie iba zmeny). Vytvorili sme ďalšie tímy, ktoré sa podieľali na čiastkových riadiacich procesoch školy. Jednotlivci sa v škole zapojili do tímov dobrovoľne a podľa vlastnej motivácie, záujmu a potreby riešiť úlohy vyplývajúcich so zamerania sa tímu, napr.:

Tímy pre priebežnú celoročnú prácu:

  • Tím pre rozvoj školy – sleduje, realizuje, vyhodnocuje a informuje o plnení akčného plánu školy na napĺňanie vízie školy, pracuje ako poradný orgán riaditeľa školy pre rozhodovacie procesy (rozšírené vedenie).
  • Tím pre kooperatívne riešenie konfliktov– pripravuje plán kooperatívneho riešenia konfliktov, riadi a vedie rovesnícku mediáciu, navrhuje vzdelávania a tréningy, team buildingové aktivity pre vytváranie pozitívnej klímy v škole.
  • Tím tvorby školských pravidiel, postupov, dohôd a školského poriadku stará sa o vytváranie neohrozeného prostredia školy, navrhuje pravidlá, postupy a dohody pre spolužitie v škole v triedach aj v spoločných priestoroch, navrhuje školský poriadok alebo jeho úpravy.
  • Tím pre propagáciu školy – zabezpečuje propagáciu školy cez rôzne média web stránka, časopisy, noviny, bulletin, televízia a pod.
  • Tím pre školské projekty– vyhľadáva, navrhuje a plánuje projekty, koordinuje aktivity rôznych projektov školy, spolupracuje pri výbere a zapojení sa do výziev.
  • Tím pre tvorbu obohateného prostredia školy – navrhuje a realizuje výzdobu školy podľa princípov tvorby obohateného prostredia, zabezpečuje výzdobu k školským akadémiám, všíma si možnosti zapojenia sa do estetických a výtvarných súťaží.
  • Tím pre školské narodeninové oslavy – pripravuje mesačne krátky scenár pre slávnosť narodeninových oslávencov.

Tímy pre príležitostné aktivity školy (tie sa každým rokom dopĺňali alebo menili podľa plánu práce školy):

  • Tím pre otvorené vyučovacie bloky – pripravuje, organizuje a koordinuje ukážky vyučovacích blokov pre širokú učiteľskú aj neučiteľskú verejnosť.
  • Tím pre oslavy učenia – navrhuje námety na oslavy učenia rodičov a ich detí s princípom byť pri tom čo a ako sa v škole učí a žije, organizuje a koordinuje všetky netradičné rodičovské združenia.
  • Tím pre školské akadémie – vytvára scenár programu školskej akadémie, koordinuje vystúpenia a organizuje celú akciu.

Činnosť tímov sa každoročne vyhodnocovala. Na základe toho sa v novom školskom roku mohli meniť názvy, plány tímov, tímy prípadne doplniť o iný tím. Členovia tímov sa mohli meniť, zodpovednosti v tímoch rotovať. Tímová spolupráca umožnila zapojenie sa každého do plánovania a plnenia úloh, tvorby návrhov riešenia problémov a návrhov pre rozhodovanie. Konečné slovo pre rozhodovacie procesy malo na základe predložených návrhov vedenie školy.

Okrem tímov na škole naďalej fungovali poradné orgány ako metodické združenia a predmetové komisie, žiacka školská rada, ktorých členovia sa rovnako riadili princípmi práce tímov.

Pre podporu a rozvoj tímovej spolupráce a participácie sa vedenie držalo svojich úloh:

  • viesť a usmerňovať lídrov tímov,
  • riadiť tímové procesy,
  • vytvárať podnecujúce a podnetné prostredie,
  • spoločne odsúhlasovať plány, ciele a postupy,
  • posilňovať medzitímovú spoluprácu,
  • rozvíjať tímové učenie.

Prínosy tímovej spolupráce v škole

  • Podnietenie iniciatívy všetkých členov pedagogického kolektívu a ich angažovanosti pre napĺňanie cieľov, vízie školy. Nárast ochoty spolupracovať na úlohách školy, zapájať sa do rozhodovania o veciach školy a prijímať zodpovednosť za plnenie úloh v tímoch.
  • Zlepšenie vzťahov v kolektíve pedagógov a celkové zlepšenie sociálnej klímy v škole.
  • Rozvoj komunikačných zručností pedagógov, hlavne otvorenosti pri vyjadrovaní názorov , pocitov a spätnej väzby (najviac v prípade, ak zavádzanie tímovej spolupráce v škole je sprevádzané tréningom komunikačných zručností).
  • Výstupy práce tímov boli základom plnenia úloh školy, prípravy dôležitých dokumentov školy (napr. vízia školy, pravidlá), návrhov riešení problémov, ich realizácie.
  • Vznikol širší priestor pre zapojenie rodičov a žiakov do práce na úlohách školy, na tvorbe vízie, riešení problémov a využívaní príležitostí.
  • Práca v tímoch bola prínosná aj pre zvnútornenie a upevňovanie dohodnutých pravidiel v pedagogickom zbore.
  • Pri tvorbe ŠkVP tímová práca vytvárala predpoklad hlbšieho stotožnenia sa s vytvoreným programom. Vzniklo tak východisko pre jeho realizáciu a ochotu rozvíjať vlastné kompetencie, ktoré ŠkVP predpokladá.
  • Tímová spolupráca pedagógov predstavuje pre žiakov model kolegiálnej, partnerskej spolupráce učiaceho sa spoločenstva formu demokratického riadenia.

Obmedzenia tímovej spolupráce v škole

  • Personálna a finančná náročnosť na riadenia tímu u vedúcich tímov – potreba zabezpečiť tréningy vedenia tímov a facilitácie práce v tímoch.
  • Náročnosť na schopnosť vedenia školy riadiť medzi tímovú spoluprácu, iniciovať, koordinovať, zosúlaďovať prácu tímov s ďalšími aktivitami školy, napr. dôsledne uplatňovať možnosť výberu pri zapájaní sa do pracovných tímov, vyčleniť stabilný čas na stretávanie sa školských pracovných tímov, pravidelný monitoring práce tímov.
  • Nedostatok externej podpory pri riadení práce tímov, chýbanie možnosti konzultácie, koučingu, mentoringu pre manažment školy a vedúcich tímov.

Záver

Vďaka Tímu pre rozvoj školy sa otvorili nové možnosti viesť dialóg a prediskutovať vplyv rôznych návrhov a rozhodnutí tímov alebo rozhodnutia vedenia na ďalšie fungovanie školy. Vznikol nový nástroj spoločného hodnotenia činnosti školy, tvorby a hodnotenia plánov osobného rozvoja zamestnancov školy. Vytvoril sa priestor na vzájomné informovanie, porozumenie, rešpektovanie, povzbudzovanie, oceňovanie sa. Vybudovali sa princípy kooperácie tímov navzájom (vzájomná spolupráca tímov). Členmi niektorých tímov sa stali, okrem pedagógov, aj záujemcovia z radov nepedagogických zamestnancov, rodičov alebo žiakov. Zjednodušila sa práca riaditeľa v riadiacich a rozhodovacích procesoch a znížil sa nápor na vedenie školy, riaditeľa a zástupcov školy.

Literatúra:

  1. MARUŠINCOVÁ, E., RINGLEROVÁ, V. a kolektív. 1996 – 2006. Výsledky experimentálneho overovania inovačného modelu Tatranská alternatívna škola podľa autoriek Mgr. Silvia Oleníková, PaedDr. Júlia Ondrejíčková.
  2. 2.      OLENÍKOVÁ, S. 2004. Hodnotiaca správa z overovania projektu Tatranská alternatívna škola v Poprade.
  3. Microsoft - Partneri vo vzdelávaní a Asociácia S. Kovalikovej Vzdelávanie pre 21. Storočie, 2009. Inovatívne školy – inovačný rámec. www.skola21.sk.
  4. COVEY, S. 2006. Od efektívnosti k výnimočnosti. Management press, Praha.
  5. HALAŠOVÁ, 2011. Riadenie, In Piovarčiová, T. a kol. 2008, 2011.
  6. PIOVARČIOVÁ, T. a kol. 2008. Otvorená škola ako učiaca sa organizácia. Nadácia pre deti Slovenska.
  7. SENGE, P. 1995. Piata disciplína manažmentu. Open Windows, Bratislava.
  8. Skúsenosti škôl s programom Vysoko efektívne učenie/Integrované tematické vyučovanie/ITV hlavne na ZŠ J. A. Komenského v Bratislave, Majerníkova 60, v Tatranskej alternatívnej škole v Poprade, v Základnej škole Smetanov háj 286/9 v Dunajskej Strede, v ZŠ Valča a ďalších.
  9. Výstupy projektu 112 302 204 77 - Otvorená škola ako učiaca sa organizácia, 2008. Projekt bol realizovaný v Nadácii pre deti Slovenska s podporou Európskeho sociálneho fondu v rámci Sektorového operačného programu Ľudské zdroje v spolupráci s Asociáciou S. Kovalikovej – Vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku a s partnerskými školami - Základnou školou Smetanov háj 286/9 v Dunajskej Strede a so Základnou školou s Materskou školou na Ul. 29. augusta 171/44 v Poprade (Tatranská alternatívna škola). Interné materiály Asociácie S. Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku 1992 – 2011.


Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály