Neurózy - ich prejavy a rozmanitosti u učiteľov a žiakov

„Nie je nič nerovnejšie, ako rovnako sa správať k nerovnakým ľuďom.“ Epikretos

Do života detí aj učiteľov sa vkráda napätie, nervozita, bojazlivosť, ustrašenosť, nezdravá ctižiadostivosť, nepokoj či ďalšie negatívne prvky. Na jednej strane dochádza k nárastu kvantity informácií, na druhej strane je jasné, že dané množstvo má aj svoju odvrátenú tvár, v zmysle nonrentability spracovávania a narábania s množstvom informácií. Dochádza tak k presýteniu a nesústredenosti sa na dôležité poznatky, ktoré má dieťa v priebehu školskej dochádzky zvládať. Preexponované a neefektívne vzájomné interakcie medzi učiteľmi a žiakmi, ako aj medzi žiakmi navzájom, prinášajú celý rad problémov, ktoré sú v značnej miere viditeľné vo výraznom náraste psychických disharmónií. Tie v mnohých prípadoch končia, rovnako u učiteľov, ako aj žiakov, v rovine diagnostickej (formy neurózy, neurasténie, psychasténie či iných anomálií).

V súčasnosti môžeme pozorovať prevahu vzdelania nad výchovou. Rozmach a tlak v rovine IT technológií a mnohodimenziálnosť a sila médií nám poskytujú enormne širokú škálu informácii, prezentujú atraktívne modely správania, ktoré často nepredstavujú pravé kvality života. Postupne zisťujeme, školské prostredie nevynímajúc, že všetko čo nás obklopuje a vo významnej miere ovplyvňuje, nás odkláňa od harmónie, vrhá nás do víru osobnostnej a profesionálnej tenzie, napätia, enormnej záťaže, z čoho následne vznikajú rôzne psychické poruchy. Vnútorné napätie osoby sa prenáša na okolie.

V školskej praxi učitelia u detí čoraz častejšie pozorujú zvýšené stavy napätia, tiky, triašky, nepokoj, motorickú labilitu, nesústredenosť, nezvládanie emócií, ktoré nie sú výnimkami ani v psychickom či fyzickom stave u samotných učiteľov, čo dokazuje aj zvýšená práceneschopnosť a syndróm vyhorenia. Stavy napätia majú svoje príčiny v intrapsychických konfliktoch a ich neriešenie je predpokladom pre vznik porúch prežívania.

Neurózy

Neurózy predstavujú poruchy vyššej nervovej činnosti, ktoré sa prejavujú najrozmanitejšími problémami telesného a duševného rázu. Sú pociťované subjektívne a nevyplývajú z poškodenia orgánu. Sú prežívané veľmi bolestivo a vedú k funkčným poruchám. K príčinám neuróz patria rôzne podnety v psychickom svete jedinca (od najjednoduchších foriem interakcie v školskom prostredí medzi žiakmi aj pedagógmi, až po najkomplikovanejšie životné situácie, ktoré prináša školská prax či multikauzálne opakujúce sa konflikty).

Veľmi dôležitý prvok v oblasti stability žiaka predstavuje vzťah k učiteľovi, ktorý je najdôležitejší v prvých rokoch školskej dochádzky.

V tomto období je učiteľ pre dieťa obrovskou autoritou a každé bojuje o priazeň svojho učiteľa. Ak dochádza ku konfliktu a výraznej nerovnováhe v hodnotení učiteľa dieťaťa a rodiča, vzniká dvojkoľajnosť v pôsobení na dieťa. Obvykle dieťa tieto konfliktné situácie vyhodnocuje veľmi zmätočne a začínajú sa prejavovať prvky vzdoru. Dieťa je buď nervózne doma, keď sa rodič ponižujúco a degradačne vyjadruje o učiteľovi (napr.: koľko ti zasa dala úloh, čo chce aby sme kupovali, aké hlúposti to tára, ja s tou učiteľkou zatočím a pod.) a ono má prirodzenú tendenciu učiteľa mať v úcte a chce byť v jeho priazni, čo psychologicky začína byť nemožné, keďže emocionálne zdieľa názor rodiča alebo naopak. Dieťa tento rozmer prenáša do školy, kde učiteľa, posmelený rodičovským hodnotením, začína znevažovať, vyrušovať, neakceptovať, zosmiešňovať. Tento rozmer jednoznačne najviac neprospieva dieťaťu, keďže bojuje samo so sebou, a tieto intrapersonálne vibrácie sa negatívne odzrkadľujú na psychickej pohode a komforte dieťaťa, čo v konečnom dôsledku môže byť príčinou aj školskej neurózy.

Funkčné poškodenie predstavujú ľahšie poruchy, ide o postihnutie citlivejšej nervovej sústavy v spojitosti s nepriaznivým vplyvom sociálneho prostredia. Prejavuje sa neobvyklými spôsobmi konania, ktoré pod vplyvom nepriaznivých okolností prerastú v rôzne neželateľné formy správania, ktorých prejavom sú vnútropsychické konflikty. Tieto sa môžu prejavovať v školskej praxi v bohatej symptomatike od najjednoduchších prejavov nesústredenosti, hypermobility, zabúdania, neschopnosti zapamätania určitej informácie, nedôvere k sebe až po formy atakov namierených automutilačne alebo agresiou k iným. Obe menované roviny vykazujú v súčasnosti narastajúce