Model systému manažérstva kvality výučby

Kvalita školy, ako vlastnosť dosahovať v nej optimálne plnenie vzdelávacích potrieb alebo očakávaní zainteresovaných partnerov, ktorými sú žiaci, učitelia, riaditeľstvo školy, rodičia, školské orgány, budúci zamestnávatelia, určuje mieru spokojnosti so školou. Na jednej strane vyhlasujeme, že chceme zvýšiť kvalitu školy a výučby, že túto kvalitu chceme hodnotiť, na strane druhej často zamieňame kvalitu za úroveň, za výsledky školy, či výsledky výučby. PDCA cyklus v systéme kvality (plánovanie – realizácia – kontrolovanie – zasahovanie) sa týmto často redukuje na zisťovanie výsledkov a hodnotenie v etape kontrolovania.

Tvorcovia Milénia vytýčili programové zmeny v rozhodujúcich oblastiach vzdelávania, medzi ktoré patrí tiež vytvorenie ucelenej koncepcie a stratégie hodnotenia kvality systému vzdelávania. Navrhli zaviesť systém komplexného riadenia kvality s dôrazom na autoevaluáciu a evaluáciu v systéme. Každá škola a školské zariadenie malo vypracovať vnútorný systém zabezpečenia kvality, ktorý by vychádzal najmä z teórie komplexného manažérstva kvality (TQM) a európskych noriem systémov kvality. Tieto predstavy zostali zatiaľ nenaplnené.

Rezervy v oblasti procesu výučby

Pre stanovenie indikátorov sledovania kvality vzdelávania, vychádzajúc z európskych kritérií, bol realizovaný:

• Národný projekt ŠŠI s názvom „Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“ (2009 – 2012),
• Národný projekt NÚCEM s názvom „Hodnotenie kvality vzdelávania na ZŠ a SŠ v SR v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania“ (2010 – 2012).

Štátna školská inšpekcia podobne ako Národný ústav certifikovaných meraní však nemonitorujú, ani nevyhodnocujú kvalitu konkrétnych procesov vo výučbe. Sú zameraní na kvantitatívne výsledky výučby v škole.

Kým súbor administratívnych činností spojených s prípravou a realizáciou zabezpečovania kvality vzdelávacích aktivít školy býva väčšinou účinný a zdokumentovaný, v oblasti procesu výučby existujú v zabezpečovaní kvality značné rezervy. Výročné správy škôl a školské vzdelávacie programy sú skôr zamerané na atraktívnosť vzdelávacej ponuky, dosiahnuté úspechy, na výsledky žiakov v externých meraniach. Bývajú redukované na kvantitatívne ukazovatele školy. Tieto však majú nízku výpovednú hodnotu o kvalite výučby v danej škole, o kvalite procesov vedúcich k výsledkom.

Kvalita školy sa má hodnotiť predovšetkým na základe jej podstaty, ktorou je proces výučby. Rozhodujúci vplyv na výsledky žiakov má kvalita vyučovania a učenia sa, ktorej sa musí zmocniť predovšetkým učiteľ.

Doterajšie vytváranie podmienok pre vzdelávanie učiteľov má za následok honbu za kreditmi, peniazmi, bez väčšej zainteresovanosti účastníkov na skvalitnení vlastnej výučby. Vyšší plat by mal získať učiteľ, ktorý po zí­skaní príslušného počtu kreditov či atestácie vyučuje kvalitnejšie. Mnohí učitelia síce majú nejaké vedomosti o kvalite vyučovania a učenia sa, ale reálne systém kvality vo výučbe neuplatňujú, preto šanca zhodnotiť nové vedomosti a zručnosti je v tomto smere nízka.

Vzdelávanie učiteľov málo kompetentnými lektormi je len jedna z prekážok, ktoré spôsobili personálne oslabenie kvality učiteľstva. Podávajú sa výkony bez dlhšie trvajúcej kvality. V školských úradoch na Slovensku neexistuje snáď ani jedno systematizované miesto, pre obsadenie ktorého by sa vyžadovala vedecko-pedagogická hodnosť, či výsledky vedeckej práce z učiteľstva. Školskí úradníci bez učiteľstva nie sú veľkým prínosom pre komplexné vytváranie podmienok pre vzdelávanie národa. Zmeny na školách sa často dejú podľa názorov týchto úradníkov, im podriadených komisií, bez prípravy, z jedného dňa na druhý, či bez experimentálneho overenia. Učitelia tieto porevolučné rozhodnutia a koncepcie, ktoré sa menili ako ministri školstva (od revolúcie ich bola takmer dvadsiatka), prijímajú už ako nutné zlo. Zostávajúci učitelia sa naučili preberať úradnícke rozhodnutia bez posudzovania. Aj preto zostáva naše porevolučné školstvo málo kvalitné. Absentujú modely systému manažérst