Ján Kotoč – Spolutvorca školskej politiky po roku 1948

Ján Kotoč sa narodil 23. februára v obci Pohorelá Maša (okres Brezno), kde získal základné vzdelanie. Stredoškolské štúdium absolvoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave. O jeho smerovaní v medzivojnovom období máme z prameňov rôzne informácie. Dokumenty z prostredia Komunistickej strany Slovenska, ktorej bol členom, spomínajú štúdium na kňazskom seminári v Rožňave, odkiaľ mal byť vylúčený. Stredoškolské štúdium mal dokončiť na Učiteľskom ústave v Bratislave.[1] Krátke biografické články však túto etapu jeho života neuvádzajú a tvrdia, že zahájil gymnaziálne štúdium v Revúcej, odtiaľ sa presunul do Rožňavy a akúsi formu učiteľského minima absolvoval na Učiteľskom ústave v Bratislave.[2]

Ján Kotoč začal učiť v roku 1933. Prvé roky praxe strávil na ľudových školách v obciach Závadka nad Hronom a Vernár.[3] V tridsiatych rokoch sa stal členom sociálnych demokratov a ako telovýchovný pracovník pôsobil v prostredí Robotníckej telovýchovnej jednoty (RTJ). Sociálna demokracia a rovnako aj RTJ bola koncom tridsiatych rokov zakázaná. Mníchovská dohoda a vznik autonómie Slovenska priniesli koniec demokracie v Československu a vládu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

Približne v tomto období začal pôsobiť na meštianskej škole v Poprade. Jedným z dôsledkov nastolenia ľudáckeho režimu bol zákaz všetkých telovýchovných organizácií a podriadenie telovýchovy pod kontrolu Hlinkovej gardy a Hlinkovej mládeže. Kotoč nezanevrel na telovýchovné aktivity a na úrovni okresu Poprad pokračoval v aktivitách pod patronátom HG a HM. Vo Vernári bol miestnym veliteľom HM.[4] Dobová publicistika zachytila jeho činnosť ako okresného osvetového pracovníka v Poprade, a to vo forme rôznych prednášok a prejavov pre príslušníkov HM či HG.[5]

Od roku 1942 pôsobil ako učiteľ na obchodnej akadémii v Poprade. Od roku 1943 bol aktívny v rámci protifašistického odboja. Pod pseudonymom bol autorom niekoľkých článkov v ilegálnom periodiku Hlas národa.[6] V tom istom roku bol zaistený príslušníkmi Ústrednej štátnej bezpečnosti. Pri výpovedi priznal, že prečítal niekoľko letákov, pričom väčšinu spálil. V októbri 1943 sa s Jánom Kotočom a ďalšími príslušníkmi odboja uskutočnil súdny proces. Detaily procesu a rozsudok u Jána Kotoča nepoznáme. V roku 1944 však bol už na slobode, keďže v okolí Popradu bol jedným z hlavných iniciátorov povstaleckej akcie, ktorá ústila do Slovenského národného povstania. Po potlačení SNP sa spolu s ďalšími odbojármi stiahol do hôr. Aj v tomto prípade sa dostupné pramene o jeho ďalšom osude rôznia.[7]

Po skončení vojny pokračoval v pôsobení na okresnej úrovni. Stal sa členom KSS a vedúcim predstaviteľom strany v popradskom okrese. Do školstva sa vrátil, nestal sa však učiteľom. Pre okres