Vyučovacie zásady, ich inovácia a uplatňovanie v edukačnom procese

Vyučovacie zásady alebo rovnocenné pojmy didaktické zásady, didaktické princípy, vyučovacie princípy sú také staré, ako škola sama. Možno uvažovať aj o tom, že isté „didaktické zásady“ platili aj vtedy, keď ešte školy ani neboli. Ako „učili“ rodičia svoje deti? To čo ich chceli naučiť, im ukazovali, využívali „názornosť“, to čo od detí požadovali, bolo pre deti „primerané“, to čo ich učili, malo slúžiť tomu, aby prežili, aby to čo sa naučia bolo „trvácne“ a pod. Úvodzovky sme napísali vedome, aby sme nimi vyjadrili, že nemáme na mysli edukačný proces. Hoci sú procesy učenia a aj vyučovania z historického hľadiska diametrálne odlišné a neporovnateľné, mnohé ich aspekty majú spoločnú a trvalú platnosť. Rôzne definície zásad majú jedno spoločné. Zdôrazňuje sa v nich, že sú to najzákladnejšie a najvšeobecnejšie požiadavky kladené na edukačný proces.

Počet didaktických zásad

Vo všeobecnosti možno rozlišovať:

• klasické vyučovacie zásady – vychádzajú zo stáročných vzdelávacích skúseností,
• zásady novšie, modernejšie – vychádzajú z novších pohľadov na dieťa, na edukačný proces a jeho požiadavky v súlade s dobou a pod.

Klasické vyučovacie zásady patria k základnému portfóliu učiteľských vedomostí a zručností, napr. názornosť, primeranosť, uvedomelosť, systematickosť, trvácnosť, individuálny prístup k žiakovi a niektoré ďalšie. Bez ich uplatňovania by sa nedala realizovať edukácia. Zložitejšie je to pri novších, modernejších, inovatívnych zásadách. Zamyslime sa nad žiakom, jeho rozhľadom a skúsenosťami, povinnosťami spred 30 – 40 rokmi a žiakom dnes. Žiak dnešnej doby je rozhľadený oveľa viac ako v minulosti, cestuje a poznáva svet, veľa sa učí aj samostatne s využívaním rôznych moderných technológií, ktoré ponúkajú také vzdelávacie autodidaktické možnosti, o ktorých sme pred niekoľkými rokmi nemali ani predstavu. Preto nás neprekvapí, ak medzi tzv. novšími zásadami sú opísané, napr. zásada využívania vedomostí žiakov, zásada efektívnosti atď. Je nimi vyjadrené, aby učiteľ v edukačnom procese využíval vedomosti, skúsenosti, názory žiakov, aby starostlivo pripravil priebeh hodiny a pod.

Učitelia sa stretávajú často s vyspelými a rozhľadenými žiakmi, ktorých už neuspokojuje len vysvetľovanie učiva a tzv. klasické riadenie vyučovacieho procesu. Iné pohľady, resp. požiadavky sa dnes kladú na priebeh a výsledky edukačného procesu. Už dávno je prekonaný tzv. transmisívny model vyučovania (učiteľ ako nositeľ nových vedomostí žiakom) a jemu podobné modely. Edukačný proces sa inovuje. Kladie sa v ňom dôraz na vytváranie ciest a možností, ako sa k vedomostiam žiak môže dopracovať vlastnou tvorivou činnosťou pod vedením učiteľa. Je samozrejmé, že aj v týchto inovatívnych edukačných procesoch majú svoje opodstatnenie klasické zásady, avšak formulujú sa aj mnohé ďalšie, ktoré zdôrazňujú podstatu najzákladnejšieho a najvšeobecnejšieho v aplikácii na nové požiadavky edukácie.

V tejto súvislosti sa v krátkosti vrátime k článku o didaktických zásadách (Petlák, E., 2012, s. 2), v ktorom sme písali, že poľský pedagóg K. Kruszewski (204, s. 242) napísal: „Ak by sme spočítali všetky všeobecné zásady opísané v učebniciach didaktiky, bolo by ich približne dvesto.“ Autor opisuje rad zásad, ktoré možno označiť ako zásady reflektujúce súčasné požiadavky na edukáciu.

Sedem skupín zásad, nazvime ich hlavnými, obsahuje viac ako päťdesiat ďalších „podzásad“, ktoré vyjadrujú požiadavky na edukáciu v súlade so súčasnými požiadavkami, napr. zásady týkajúce sa:

• obsahu vyučovania, napr. zosúladiť nové učivo s tým, čo žiak už vie, mať na zreteli štruktúru učiva, žiak si ľahšie osvojuje štruktúry,
• motivácie, napr. motivácia je účinná vtedy, keď si žiak myslí, že výsledok závisí od neho, sú žiaci, pre ktorých je hlavnou motiváciou potreba akceptácie inými,
• práce žiaka, napr. učenie sa žiaka treba rozumieť ako jeho prirodzenú činnosť realizovanú v špecifických podmienkach, ktoré majú túto činnosť uľahčiť, úspešnosť učenia z dlhodobejšieho hľadiska závisí od schopnosti metaučenia sa,
• zharmonizovania pedagogických systémov, napr. pri plánovaní vyučovacej hodiny treba vziať do úvahy všetky činitele tvoriace systém a nájsť medzi nimi vzťah, plánovaným alebo realizovaným systémom sa treba zaoberať vo vzťahu k iným systémom,
• sociálnych vzťahov v triede, napr. pri plánovaní vyučovacej ho