Učenie sa o miestnej krajine v miestnej krajine

Na úvod položíme tri dôležité otázky: Prečo je učenie sa o miestnej krajine dôležité? Rodičia so svojimi deťmi cestujú po Slovensku, ale nemajú dosť informácií na odpoveď, prečo sú veci také, aké sú; ako vznikli; odkiaľ sa vzali. Prečo je učenie sa v miestnej krajine dôležité? Jedným z cieľom vyučovania by malo byť naučiť žiaka vnímať krajinu okolo seba, vidieť ju v kontexte a v činnostiach ľudí, hodnotiť ju. Prečo je učenie sa prostredníctvom miestnej krajiny dôležité? Dôležité je nielen kvôli tomu, aby sa žiaci učili o krajine, ale aby prostredníctvom učenia sa v miestnej krajne vnímali a pochopili zložité javy a procesy aj vo všeobecnosti.

Regionálny princíp vo vyučovaní -Miestna krajina, učenie sa o nej alebo v nej formou vychádzok alebo exkurzií je označované ako regionálny princíp vo vyučovaní. Označuje sa aj pojmom miestne zakotvené učenie. Možno to chápať ako vzdelávanie pre udržateľný život viazané na určité miesto a zdôrazňujúce vzťahy medzi prírodným prostredím a kultúrnymi, historickými, sociálnymi, ekonomickými podmienkami miesta. Miestne zakotvené učenie je spôsob vzdelávania, ktoré využíva všetky aspekty miestneho prostredia. Ako špecifický prístup k vzdelávaniu sa vyvinulo na konci 90. rokov 20. storočia na pomedzí environmentálnej výchovy, životného prostredia a komunitného rozvoja. Dôležitým aspektom je spolupráca, skupinová práca. Jeho hlavným princípom je rozvoj komunít. To, čo je pre vyučovanie prostredníctvom krajiny dôležité, je koncept miesta. Priestor sa stáva miestom vtedy, keď mu jedinci dávajú význam, jedinec sa s ním stotožňuje, dáva mu meno, stáva sa súčasťou priestoru a má pre neho aj citový význam. Dané miesto vníma citlivejšie ako iné miesta (Vávra, 2010).

Miestna krajina vo vzdelávaní-Obec, miesto, kde žijeme, miestny región, miestna krajina sa prelína školou vo viacerých vyučovacích predmetoch. K nedostatočnému využívaniu miestnej krajiny vo vyučovaní prispieva aj nedostatok učebníc, didaktických prostriedkov, ktoré by mohli byť v škole využívané. Pracovný zošit k učebnici pre „Geografia Slovenskej republiky“ dáva priestor k pozorovaniu, objavovaniu a zaznamenávaniu javov a procesov, ktoré sa dejú v miestnej krajine a ich prepájaniu so všeobecnými charakteristikami prírodného alebo socioekonomického charakteru. Miestna krajina sa dá spojiť s každodenným životom. Formulovanie správnych úloh, aktivít umožňuje žiakom, aby bádali, objavovali. Prostredníctvom terénnej výučby prevádzajú praktické činnosti, pri ktorých rozvíjajú nielen svoje schopnosti a zručnosti, ale aj komunikatívne, personálne, argumentačné kompetencie, riešenie problémov, využívajú zmysly (vidia, počujú, voňajú, môžu ohmatať, ochutnať).

Miestny región, miestna krajina -Existuje viacero definícií týchto pojmov. Niekedy je miestny región stotožňovaný s pojmom mikroregión, niekedy s miestom. Madziková (2004, s. 247) uvádza: „Samotný miestny región je životným priestorom žiakov, geografické poznatky o ňom sú teda veľmi úzko späté s praktickým životom. Žiaci môžu konfrontovať svoj obraz miestneho regiónu, jeho percepciu s obrazmi iných (spolužiakov, učiteľa, autorov doplnkových informačných prameňov a pod.). V samotnom obsahu vyučovania sa môžu žiaci výraznejšia spolupodieľať na jeho utváraní, na koncepcii učiva, prezentovať svoje záujmy a potreby. Pri použití aktivizujúcich metód vo vyučovaní sa sleduje rozvoj nielen poznávacích činnosti, ale aj takých aktivít, v ktorých sa môžu žiaci (aj tí menej úspešní) prejaviť samostatným riešením problémov, schopnosťou hodnotiť javy z reálneho života, rešpektovaním názorov iných, teda aktivít, ktoré rozvíjajú celkovú osobnosť žiaka. Priestorové hľadisko miestnej krajiny je podmienené najmä veľkosťou geografickej mierky.“ Kancír, J. a Madziková, A. (2003) pod pojmom miestna krajina chápu územie obce, kde sa nachádza škola, príp. územie ďalších obcí, z ktorých deti do tejto školy dochádzajú. Postupne sa poznávaný región zväčšuje, ide o tzv. širšie okolie obce, často bez presného vymedzenia alebo s využitím administratívnych hraníc, napr. okresu.

Miestny región je miesto, kde daný jedinec žije, má svoj domov, pracuje, tvorí, relaxuje, s daným miestom sa identifikuje, stretáva sa s ďalšími ľuďmi, žije v určitom prostredí.

Niekedy sa k definícii miestna krajina alebo miestny región pripájajú aj také charakteristiky ako je domov, vzťah k domovu, rodné miesto. V súčasnosti, kedy migrácia ľudí je veľmi častá, môže mať žiak v priebehu svojho školského života viacero miestnych regiónov. Možno si nevytvorí emocionálny vzťah k regiónu v zmysle „toto je môj domov, tu som doma“, ale vnímanie regiónu ako priestoru, kde žijem a prostredníctvom ktorého sa môžem naučiť veľa, je v súlade s definíciou pojmov miestny región.

Pavel Chromý (2009), definuje región ako viac či menej ohraničené územnú jednotku, ktorá sa vďaka svojej jednotnosti, uniformite, hodnotenia znakov alebo určitému organizačnému princípu líši od iných územných jednotiek. Podľa neho možno charakterizovať tri prístupy k vývoju pojmu región, ktoré súvisia s rozvojom geografického myslenia. Prvý je chápanie pojmu ako tradičný región. Ten je spájaný s regionálnymi tradíciami, folklórom, typickým spôsobom života obyvateľov. Preto sa veľmi často aj v školách pojem regionálna výchova chápe len ako tradície a folklór. Je to však zúžený pohľad. Druhý prístup k regiónu je skôr spôsob, ktorým sa organizujú geografické informácie. Tretí prístup je vnímanie regiónu ako priestoru, ktorý sa formuje podľa spoločnosti a podľa toho mu spoločnosť dáva význam. Taký región nesie v sebe znaky kultúrnych, politických a ekonomických vzťahov. V našom prípade región vnímame ako priestor, v ktorom sa žiak pohybuje a v ktorom žije. Priestor nemusí byť odlišný od iných regiónov, dôležité je, že je to časť krajiny, v ktorej žiak žije a prostredníctvom ktorej môže pochopiť, ako fungujú vzájomné vzťahy v prírode a spoločnosti.

Didaktické hľadisko miestnej krajiny má pri vyučovaní veľký význam. Geografické javy a ich vzťahy v miestnej krajine slúžia ako model na pochopenie všeobecne platných súvislostí a pravidelností. Avšak miestna krajina je model, ktorý môže slúžiť na pochopenie javov fyzikálnych, chemických, historických, meteorologických, spoločenskovedných a pod. V tom je vidieť interdisiplinaritu obsahu pojmu miestna krajina. Žiaci ľahšie pochopia a trvale si osvoja zákonitosti prírodného prostredia, ale aj osobitosti a vzťahy medzi človekom a krajinou, ktorú dobre poznajú, lebo v nej žijú. Žiak získaním skúseností pri riešení problémov v jednoduchšej, známej miestnej krajine, môže potom ľahšie a úspešnejšie postupovať pri riešení problémov väčšieho regiónu. Podľa Kancíra (2006) je miestna krajina z pohľadu edukačných potrieb časť reálneho priestoru (sveta), v ktorom sa človek nachádza, vyvíja, formuje, realizuje, ktorý zároveň dobre pozná racionálne i senzitívne.

Spôsoby učenia sa prostredníctvom miestnej krajiny

Samostatná činnosť žiakov sa vzhľadom na integrujúci charakter javí ako vhodná metóda školského projektu. Princíp spočíva v tom, že žiak je postavený pred riešenie nejakého problému alebo situácie s určitým podtextom. Na splnenie úlohy potrebuje veľa vedomostí aj z iných predmetov, rovnako aj skúsenosti zo svojho života. Žiak navrhne svoj vlastný postup riešenia, prezentovania výsledkov, zdôvodnenia svojich rozhodnutí. V priebehu spracovávania uplatní celý rad aktivít, ktoré rozvíjajú tvorivé myslenie a všeobecnejšie zručnosti. Príklady projektov, ktoré majú úspech v škole, môžu byť: turistický sprievodca našim regiónom alebo obcou. Učenie sa v miestnej krajine je integrujúce pre viaceré vyučovacie predmety: dejepis (historické udalosti v miestnej krajine), biológia (zástupcovia miestnej fauny a flóry, ochrana životného prostredia), občianska náuka (dôležité inštitúcie, kultúrne a spoločenské akcie, významní rodáci), literatúra (povesti, usporiadanie žiackej konferencie na tému: Poznávame miestny región) a mnoho ďalších.

Učivo o miestnom regióne má značný potenciál z hľadiska motivácie žiakov. Možno ho využiť z hľadiska učenia pre každodenný život. Žiak má skúsenosti so životom v regióne a tie sú pre nás dôležité. Otvárajú veľký priestor pre praktické činnosti, poskytuje možnosť žiakom, ktorí nevynikajú v pamäťových schopnostiach, ukázať, že v praktickom vzdelávaní sú výborní, ale na druhej strane dokáže pomôcť aj nadaným žiakom tvoriť vlastné materiály a určovať si vlastné učenie. Základom koncepcie je miesto a vzťah žiaka k tomu miestu. Žiak tu žije, identifikuje sa s miestom, stretáva sa s ľuďmi, vzdeláva sa. Vytvára si mentálnu mapu, v ktorej je dôležité vnútorné priestorové znázornenie miesta, ktoré dosiaľ poznal.

Miestna krajina a identita -Miestna krajina vo vzdelávaní je viac ako len učenie sa o nejakom regióne. S pojmom región sa viaže pojem regionálna identita, ktorou sa zaoberá kultúrna geografia.Pojem kultúra je u geografov chápaná celostnejšie, zaoberá sa konaním a správaním rôznych spoločenstiev v určitom priestore. Miestna alebo regionálna identita sa nevytvára zo dňa na deň. Znamená uvedomenie si jedinečnosti a vzťahu k určitému územiu. Časové hľadisko sa odráža v životných skúsenostiach, ktoré nadobudol jedinec počas svojho života v určitej miestnej krajine. Prejavuje sa to určitou citovou väzbou ľudí, pre ktorých je miestna krajina pocitom domova, bezpečia a dôveryhodnosti. Tomu zodpovedá aj určitý spôsob vnímania miestnej krajiny jedincom a jeho správanie sa v nej. Pre človeka žijúceho na konkrétnom mieste majú zmysel nielen fyzické objekty tvoriace toto miesto, ale aj udalosti, ktoré tu prežil v minulosti. Toto hľadisko najlepšie vystihuje latinský pojem „genius loci“, ktorý znamená v slovenčine „duch miesta“. Obsahuje v sebe jednotu „genia regionis“ (ducha krajiny) a „genia populi“ (ducha ľudí, príp. spoločnosti), ktorá je v geografii miestnej krajiny veľmi dôležitá.

Didaktický prostriedok k vyučovaniu miestnej krajiny

Pri vyučovaní o miestnej krajine učitelia veľmi často poukazovali na problém, že materiálov k vyučovaniu je veľmi málo, využívajú internet alebo lokálne publikácie, avšak nie sú vhodne didakticky spracované. Jenou z možností ako využiť potenciál miestnej krajiny vo vzdelávaní je aj Pracovný zošit k učebnici Geografia Slovenskej republiky pre žiakov 8. ročníka základnej školy. Je v ňom zvolený prístup učenia sa v miestnej krajine a prostredníctvom miestnej krajiny učenie sa o Slovensku. Je to zošit s úlohami, fotografiami, mapami, ktoré vedú žiakov k činnostiam v miestnej krajine a prostredníctvom poznávania, pozorovania, cítenia, ohmatávania sa snažia vyriešiť úlohy v miestnej oblasti a prepojiť ich požiadavkami vzdelávacieho štandardu. V učebnici žiaci cestujú po Slovensku, sprevádzajú ich turisti. V pracovnom zošite je sprievodcom každý zo žiakov.

V úvode je príhovor: „...je jedno, či bývate vo veľkom meste, malom meste, dedine alebo niekde na samote, všade okolo vás sa nachádzajú geografické javy, alebo prebiehajú geografické procesy, ktoré sú súčasťou Slovenska. Každý kúsok Slovenska je jedinečný a tvorí malý kúsok z celého Slovenska. Ak si budete všímať miesto, kde žijete alebo kde chodíte do školy, pochopíte, ako všetky súčasti prírody a spoločnosti v danom mieste fungujú, ako príroda ovplyvňuje život ľudí a činnosť ľudí naopak ovplyvňuje prostredie. Riešením úloh si vytvoríte svoje portfólio o obci alebo o regióne, v ktorom žijete. Všímajte si všetko, čo sa vo vašej obci alebo v blízkosti obce deje a ako to súvisí s tým, čo ste sa naučili podľa učebnice. Ako veľký región si zvolíte, je na vašom rozhodnutí. Môže to byť obec, sídlisko, ale aj samotný miestny región. Ten je tiež životným priestorom žiakov, geografické poznatky o ňom sú teda veľmi úzko späté s praktickým životom. V pracovnom zošite sa budete učiť Geografiu Slovenska tým, že poznávate javy a procesy priamo v Slovenskej republike. Veď ako lepšie by sa dalo Slovensko spoznávať“ (Tremboš, Nogová, 2022).

Príklady tém, aktivít a úloh na celý školský rok

• Rovnobežka spája ľudí. Určte polohu sídla, v ktorom bývate. Ak by ste z neho išli po rovnobežke na východ alebo na západ, došli by sme do rôznych štátov v rôznych svetadieloch. Aj žiaci v školách v týchto krajinách sa učia, že ich sídlo leží na rovnobežke na severnej pologuli. Ako tam žijú ľudia? Vyberte si niektoré štáty a porovnajte život ľudí v rôznych štátoch na tej istej rovnobežke.
• Na tom istom poludníku je ráno v rovnaký čas. Ak vo vašom sídle vychádza slnko 24. marca o 6:00 hod., v ktorých štátoch na zemeguli bude tiež vychádzať o 6:00 hod. (neberieme do úvahy letný, resp. zimný čas). Vyberte si jeden štát, opíšte ho a porovnajte so Slovenskom.
• Ktoré mesto je severnejšie ako naša obec? Pravidlá hry: Jeden zadáva miesto, druhý ho určuje. Za každú správnu odpoveď je jeden bod. Podobne si pripravte hru na otázku „Ktoré mesto leží východnejšie?“ Úloha: Zistite nadmorskú výšku vašej obce a porovnajte ju s najvyšším bodom Slovenska, najnižším bodom Slovenka, najvyšším bodom v kraji. O koľko metrov je nižší, resp. vyšší?
• Krajné body Slovenska a exkurzia po hraniciach - Ak sa chcete dostať z vašej obce do krajných obcí Slovenska, ktorá krajná obec je najbližšie (Oravská Polhora, Patince, Záhorská Ves, Nová Sedlica)? Zmerajte priamu vzdialenosť a podľa internetu zistite cestnú vzdialenosť. Doplňte tabuľku „Ktorou cestou sa tam dostanete?“ Vypíšte hlavné body trasy. Skontrolujte, aké trasy ste našli. Vytvorte návrh trasy z vášho miesta, keď chcete prejsť po hraniciach, cez ktoré rieky, pohoria nížiny a priesmyky budete prechádzať?
• Môžeme nájsť jantár? Územím Slovenska v minulosti prechádzali významné obchodné cesty. Na ktorej významnej ceste v minulosti alebo v súčasnosti leží vaša obec? Vedú cez ňu cestné alebo železničné trate do iného štátu? Viedla v minulosti okolo vašej obce niektorá z významných historických ciest? Pátrajte v histórii vašej obce.
• Keby sme boli Kelti. Na našom území sa vystriedali rôzne kmene. O ich prítomnosti archeológovia nachádzajú rôzne artefakty. Pred našim letopočtom tu žili Kelti. V období rozpínania Rímskej ríše na hranici Limes Romanum boli postavené vojenské sídla. V 5. storočí na toto územie prišli Slovania. Zistite zo zdrojov, či aj vo vašej obci alebo v blízkosti obce boli zistené stopy po Keltoch, Rimanoch či Slovanoch.
• Príbeh našej rieky - Cez vašu obec alebo v jej blízkosti preteká rieka alebo potok. Ak by ste veľmi chceli, tak sa určite dostanete z vášho sídla po rieke do mora. Sledujte cestu rieky alebo potoka až do najbližšieho mora.
• Pozvite spolužiakov na zaujímavú geologickú lokalitu. Územie Slovenska v minulosti patrilo medzi významné európske lokality ťažby vzácnych kovov, ktoré sa tu nahromadili vďaka geologickým silám, ktoré počas miliónov rokov tvorili naše územie. Pátrajte po zaujímavej geologickej lokalite, na ktorú by ste pozvali svojich spolužiakov a vytvorte pozvánku pre spolužiakov, aby sa prišli pozrieť na výnimočnú geologickú lokalitu na Slovensku.
• Sú v okolí vášho sídla flyšové, jadrové alebo sopečné pohoria? Nachádza sa vaše sídlo na nížine, príp. v kotline?Na základe charakteristiky mohli byť v okolí obce napr. horniny (doplniť fotografiou z pátrania).
• V slovenských dolinách - Vplyvom vnútorných a vonkajších horotvorných pohybov sa vytvoril na zemí Slovenska rozmanitý reliéf. Vedci rozdelili územie Slovenska na nížiny, ktoré sa delia na roviny a pahorkatiny, pohoria, ktoré sa delia na vrchoviny, hornatiny a veľhornatiny. Do ktorej časti patrí vaša obec? Zakreslite približnú polohu vášho sídla, povrchový celok, v ktorom sa nachádza vaša obec.
• Album fotografií - Zostavte album fotografií z okolia vášho sídla, ktoré budú dokumentovať vami vybrané geografické javy a procesy, napr. riečne terasy, pokrovy spraší, viatych pieskov, duny, úvaliny, agradačné valy, v Tatrách napr. kary, trogy, morény, ktoré vznikli činnosťou ľadovca, nivy vodných tokov, zosuvy, lavínové dráhy.
• Naša obec na starých fotografiách - Pátrajte po starých fotografiách vašej obce. Ktoré geografické javy sa na nich nachádzajú? Ako sa zmenila krajina? Čo by ste odporúčali si pozrieť? Vedie v tejto povrchovej časti nejaký náučný chodník alebo turistická trasa na vrchol blízkeho vrchu? Vyberte si jeden a opíšte jeho zastávky.
• Zmena krajiny na fotkách - Zistite a opíšte na základe historických fotografií, ako sa menila krajina vo vašom okolí. Ak radi fotografujete, krajinu odfoťte v súčasnosti a podľa historickej fotografie. Aké zmeny sa udiali? Ktoré prírodné procesy najviac pôsobia na krajinu vo vašom okolí: vietor, voda, dážď. Argumentujte fotografiami.
• Vytvorenie náučného chodníka (projekt) -Chceli by ste vytvoriť vlastný náučný chodník? Môže viesť prírodnou časťou alebo cez zastavané oblasti.
• Predpovedáme počasie pre našu obec - Slovensko patrí do troch hlavných klimatických oblastí v miernom podnebnom pásme: teplá, mierne teplá, chladná, ktoré sa ďalej delia. Zistite z mapy klimatických oblastí, do ktorého patrí vaša obec. Zistite meteorologické údaje vo vybraný deň vo vašej obci. Z každej klimatickej oblasti si zvoľte jedno miesto a porovnajte ich. Meteorologické charakteristiky dnes pre vašu obec a ďalšie dve miesta: Preskúmajte internetovú stránku Slovenského meteorologického ústavu a vyhľadaj model Aladin, vďaka ktorému sa môžete dozvedieť viac o počasí vo vašej obci alebo v rôznom meste na Slovensku. Vytvorte si vlastnú databázu denných teplôt za jeden týždeň. Údaje zaznačte do tabuľky, vytvorte si vlastný graf chodu teplôt za príslušný týždeň. Klimatické charakteristiky Slovenska si možno pozrieť aj na klimat.shmu.sk/kas/ - v klimatickom atlase Slovenska.
• Dôležitosť vody pre človeka - Zistite v okolí vášho sídla, ktorý pôdny typ tam prevažuje - podnemapy.sk/portal/reg_pod_infoservis/pt/pt.aspx. Ktorá pôda je úrodnejšia?
• Naša obec - mesto alebo dedina - Počet miest v SR je 141. Patrí vaša obec medzi mestské alebo vidiecke sídla? Zistite údaje o vašej obci, počet obyvateľov, počet mužov, počet žien. Použite statistics.sk.
• Uživíme sa? Ktorá plodina je pre vašu obec najvhodnejšia na pestovanie: pšenica, ovocie, vinič, zelenina, zemiaky, kukurica, ovos, ľan?
• Oživenie alebo útlm závodov v kríze - Zistite, ktoré závody hutníckeho priemyslu sú najbližšie k Vašej obci a čo sa tam vyrába. Zakreslite do mapy vášho kraja sídlo hutníckeho závodu. Podobne postupujte aj pri zisťovaní ďalších priemyselných závodov. Ako sa dostanete do sídla, v ktorom sa nachádza závod? Zakreslite trasu.
• Chránime životné prostredie -Do ktorého národného parku alebo chránenej krajinnej oblasti je z vašej obce najbližšie? Opíšte cestu, ako sa tam dostanete. Možno je v blízkosti národná prírodná rezervácia. Zistite zo zoznamu, ktoré prírodné rezervácie poznáte. Ktorú lokalitu vo vašej obci alebo v jej okolí by ste navrhli zaradiť do chránenej lokality? Ktoré oblasti sú ohrozené? Zistite, či sú aj v blízkosti vášho sídla environmentálne záťaže.
• Potenciál našej obce pre cestovný ruch - Na Slovensku je 21 regiónov cestovného ruchu. Do ktorého z nich patrí vaša obec? Čo by ste navrhli na zlepšenie cestovného ruchu vo vašej obci?
• Projekt: Príprava pracovného listu -Pripravte v skupine pracovný list o svojom regióne. Každá skupina vytvorí vlastný pracovný list. Vzájomne si ich vymeňte a skúste vyplniť.
• Moja mapa obce - Nakreslite mapu svojej obce či mesta. Ako je využitá plocha vo vnútri obce?Pohľadajte staršie mapy obce a pozrite sa na názvy ulíc alebo budov. Ako vyzerala obec kedysi?
• Rozhovor s obyvateľmi obce - Pripravte si rozhovor s obyvateľmi obce o histórii i súčasnosti. Ako vyzerala obec v minulosti? Ako starší obyvatelia hodnotia zmeny?
• SWOT analýza - Aký potenciál má vaša obec? Ak by ste ju chceli predstaviť investorovi, o aký druh investovania máte záujem? Predstavte svoj plán. Ostatné skupiny predstavujú investorov, formulujte otázky, pripomienky.

Uvedené úlohy a aktivity nájdete v pracovnom zošite k učebnici Geografia pre 8. ročník. Vyplnením pracovného listu si žiaci vytvoria svoje miestne portfólio. Zároveň je predpoklad, že si vybudujú aj emočný vzťah k miestu, o ktorom sa snažia získať informácie, aj keď to nebude priestor, kde žijú celý život. Dôležité je uvedomiť si, že sa neučíme len o miestnej krajine, ale prostredníctvo miestnej krajiny sa učíme o Slovensku, o javoch a procesoch, ktoré možno zovšeobecniť. Vyplnený pracovný zošit žiaka dáva veľký priestor pre formatívne hodnotenie ako podklad k hodnotiacemu portfóliu. Tým sa pracovný zošit dostáva na vyššiu úroveň, nie je len zbierkou úloh na precvičenie, ale nesie v sebe potenciál zložky hodnotiaceho portfólia, príp. prezentačného portfólia žiaka.