V edukačnom procese je viacero oblastí, ktoré si zasluhujú pozornosť učiteľov, pretože efektívnosť, kvalita a v konečnom dôsledku úspešnosť žiaka v škole a v ďalšom živote nespočíva len v tom, aké vyučovacie metódy učitelia uplatňujú. V Didaktike č. 3/2023 sme písali o mäkkých zručnostiach a o ich významnom vplyve na učenie sa žiaka a na jeho úspešnosť v živote. V tomto príspevku sa zaoberáme rastovým myslením, ktoré, tak ako mäkké zručnosti, je mimoriadne významné pre edukáciu a život človeka vôbec. V súvislosti s edukáciou dnes najčastejšie rezonujú pojmy ako samostatnosť, tvorivosť, aktivita, štýly učenia žiaka, kooperácia žiakov, moderné metódy atď. Pozornosť však musíme venovať nielen didaktickým aspektom – metódam a koncepciám vyučovania, ale rovnako aj ďalším činiteľom, ktoré majú mimoriadny význam pre edukáciu. V zmysle uvedeného sa venujeme rastovému mysleniu – Growth Mindset. Opísala ho psychologička C. S. Dweck, ktorá sa zaoberá silou nášho nastavenia mysle a hovorí, že úspech nám nezaručujú len schopnosti a talent, ale aj nastavenie nášho myslenia (C. S. Dwecková, 2015).

Čo je fixné a rastové myslenie?

V bežnom živote máme možnosť pozorovať dva typy žiakov a ľudí – niektorí sa pri neúspechu zmobilizujú, ich úsilie a snaha o zlepšenie je výrazná a pokračujú v svojom úsilí, niektorí sa s neúspechom uspokoja a nemajú tendenciu a záujem zlepšovať sa. Spomenutá psychologička na základe dlhoročných výskumov dospela k záveru o dvoch teóriách myslenia – fixné a rastové myslenie.

Už samotné pojmy nám naznačujú dva rozdielne prístupy k mysleniu. Jedinec s fixným myslením (nazývané aj pevné myslenie, nepružné myslenie, statické myslenie) sa v prípade nejakých neúspechov (v škole a aj mimo školy) utvrdzuje v tom, že nie je nadaný, že nemá požadované schopnosti, že sa nedokáže v danej oblasti zlepšiť, presadiť a pod. Žiaci a ľudia s týmto myslením veria, že ich vlastnosti a schopnosti sú dané geneticky, sú nemenné, svoje neúspechy pripisujú tomu, že sa nevedia učiť, že sú hlúpi, a preto zlyhávajú. Ak sa uvedené niekomu zdá, že tomu tak nie je, pripomeňme, a nie ojedinelé výroky rodičov (neraz aj učiteľov): „On/a na to nemá.“, „On/a nie je na to nadaná.“, „Sotva by to zvládol/a.“, „To je pre teba veľmi náročné, obávam sa, že to nezvládneš.“ a pod. Akiste netreba osobitne vysvetľovať, že takéto myslenie nepodporuje ďalší rozvoj, skôr naopak, upevňuje u žiaka (aj dospelého) presvedčenie o jeho neschopnosti byť alebo stať sa lepším. Povedané inak – je to podpora fixného myslenia, ktoré nemotivuje žiaka do aktívnej činnosti. Mnohým jedincom fixné myslenie postačuje, vďaka nemu dosahujú isté a pre nich postačujúce výsledky, sú so sebou spokojní, nemajú záujem o prekonávanie zaužívaného, lebo sa obávajú zlyhania a pod.

Opakom je rastové myslenie (nazývané aj dynamické myslenie, pružné myslenie). Jedinec s týmto myslením v prípade neúspechu nerezignuje, neuzatvára sa do seba, ale zamýšľa sa a hľadá odpovede na to, ako dosiahnuť cieľ, čo treba urobiť pre splnenie úloh, zdokonaľovanie sa, zamýšľajú a hľadajú nové stratégie svojho myslenia a prístupu k úlohám a pod. Ľudia s rastovým myslením sa neboja prípadných neúspechov, vnímajú ich ako výzvu pre ďalšie riešenie a napredovanie. Vyjadrenia rodičov a dobrých učiteľov majú tieto tendencie: „Skús to urobiť ešte raz, určite sa ti to podarí.“, „Určite to zvládneš, pracuj pomalšie a uvážlivo.“, „Postupoval si správne, ale ku koncu si sa dopustil menšej chyby. Skús to ešte raz.“ a pod. Takýto prístup podporuje ďalší rozvoj žiaka, jeho sebavedomie, vytrvalosť a úsilie stať sa lepším. Povedané inak – podporujeme jeho rastové myslenie, ktoré motivuje žiaka do aktívnej činnosti.

Obr.: Rastové a fixné myslenie, zdroj: www.flaticon.com (upravené)

Čo vyplýva z uvedeného?

Zrejme nie je potrebné obšírne vysvetľovanie úloh, ba priamo povinností učiteľov, ktorými inhibujú fixné myslenie a podporujú rastové myslenie. Zo stručného opisu vyplýva, že musia povzbudzovať a podporovať rastové myslenie žiakov, vzbudzovať u žiakov sebadôveru a pomáhať im vytvárať si učebné stratégie vedúce k prekonávaniu učebných ťažkostí. Výskumy dokázali, že žiaci s rastovým myslením spontánnejšie prijímajú odporúčania a námety učiteľov, žiaci s fixným myslením sú menej náchylní prijímať odporúčania učiteľov. Samozrejme, uvedené zistenia musia viesť k to