Kurikulárna transformácia vzdelávania v kontexte konfliktov v škole

Učitelia o štátnom a školskom vzdelávacom programe

Nami zvolená stredná škola (ďalej len „škola“) má v súlade so školským zákonom (zákon č. 245/2008 Z. z.) vypracovaný ŠkVP a stanovené špecifické zameranie školy. ŠkVP bol vydaný riaditeľom školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, rade školy a písomnom súhlase zriaďovateľa školy. Z obsahovej interpretácie vyplynulo, že ŠkVP školy rešpektuje ŠVP vyššieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 3A), metodické pokyny o tvorbe ŠkVP a vzorový ŠkVP pre vyššie sekundárne vzdelávanie (ISCED 3A). ŠkVP podľa hĺbkových rozhovorov spracovali všetci učitelia školy na základe doterajších skúseností z pedagogickej praxe. Skúmaní učitelia uviedli, že pri tvorbe ŠkVP sa usilovali zvýšiť mieru vzájomnej spolupráce na úkor dovtedy uplatňovaného individualizmu jednotlivých členov pedagogického zboru. Ochota spolupracovať počas koncipovania ŠkVP svedčí o postupnom stotožňovaní sa učiteľov s princípom participácie, ktoré by malo patriť medzi významné predpoklady úspešného priebehu súčasnej transformácie vzdelávania na Slovensku.   

Tvorbu ŠkVP koordinoval riaditeľ školy. Pri jeho koncipovaní delegoval právomoci na učiteľov pôsobiacich v predmetových komisiách, pričom stanovoval konkrétne úlohy, pravidelne kontroloval dodržiavanie vytýčených termínov na splnenie konkrétnych úloh a plánoval postup vypracovania ŠkVP. Činnosť koordinátora tvorby ŠkVP spočívala v „usmerňovaní učiteľov vlastne tým, že (odmlka), že stále im... stále, stále im v tabuľkovej forme dáva takú osnovu ako má ŠkVP vyzerať, čo treba rozšíriť alebo [skrátiť], hej?“ (U2, 28. 5. 2010) Učitelia dostali podľa hĺbkových rozhovorov od riaditeľa bodovú osnovu ŠkVP začiatkom júna 2010. Riaditeľ vybranej strednej školy od prijatia školského zákona organizoval pravidelne aspoň raz v týždni pracovné porady, kde učiteľov vďaka neformálnym rozhovorom a elektronickým prezentáciám zoznámil s podobou ŠkVP. Učiteľov počas neformálnych rozhovorov s riaditeľom nielen na pracovných poradách zaujímalo ako treba v ŠkVP nami zvolenej strednej školy uplatniť najmä kľúčové kompetencie, vzdelávacie oblasti, prierezové témy, obsahové s výkonovými štandardami jednotlivých učebných predmetov. Učitelia skúmanej strednej školy pozitívne hodnotili činnosť koordinátora tvorby ŠkVP.

Učitelia v hĺbkových rozhovoroch uviedli, že podľa požiadaviek koordinátora kládli okrem obsahu zvláštny dôraz na formálne znaky ŠkVP určené vzorovým ŠkVP na úrovni vyššieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 3A). Pri pobyte vo výskumnom teréne sme zaznamenali situácie, keď učitelia kvôli kontrole ŠŠI presadzovali dodržiavanie formálnych znakov ŠkVP, bez dôkladného poznania základných prvkov reformy školského kurikula realizovanej v našich podmienkach. Preferovanie dodržiavania formálnych znakov ŠkVP nielen učiteľmi školy zvyšuje riziko, že napokon nedôjde k očakávaným zmenám vzdelávania.

Riaditeľ so zástupkyňou školy sa podľa hĺbkových rozhovorov podieľali na koncipovaní všeobecnej charakteristiky školy, charakteristiky ŠkVP, vnútorného systému kontroly a hodnotenia, školského učebného plánu popri učebných osnovách z telesnej výchovy, chémie. Za učebné osnovy ostatných vyučovacích predmetov v ŠkVP zodpovedali učitelia, ktorí pôsobili v jednotlivých predmetových komisiách. Z obsahovej interpretácie ŠkVP školy vyplynulo, že existujúce predmetové komisie boli na základe príslušného ŠVP zoskupené do vzdelávacích oblastí Jazyk a komunikácia, Človek a príroda, Človek a spoločnosť, Človek a hodnoty, Umenie a kultúra, Zdravie a pohyb, Matematika a práca s informáciami. Činnosť predmetových komisií tkvela v definovaní špecifických cieľov, obsahu, metód, foriem a prostriedkov uplatnených pri vysvetľovaní učiva konkrétnych disciplín poznania. Zaradenie kľúčových kompetencií a prierezových tém do ŠkVP pokladali učitelia školy za problematické. Učitelia si napokon vďaka koordinátorovi tvorby ŠkVP nami sledovanej strednej školy s implementáciou kľúčových kompetencií a prierezových tém do všetkých učebných osnov dokázali poradiť. Predmetové komisie zároveň riešili vzťah obsahových a výkonových štandardov voči časovej dotácii vyučovacích predmetov v učebných osnovách ŠkVP, z ktorých vychádzajú tematické plány vyučovacích predmetov. Za tematické plány vyučovacích predmetov zodpovedali učitelia patriaci do príslušných predmetových komisií školy.

Dôležitou problematikou analyzovanou v predmetových komisiách zoskupených do vzdelávacích oblastí bolo rozdelenie disponibilných vyučovacích hodín vo všetkých ročníkoch školy. Z obsahovej interpretácie vyplynulo, že ŠVP vyššieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 3A) vymedzil voliteľné vyučovacie hodiny v počte štyri pre 1. ročník, štyri v 2. ročníku, sedem počas 3. ročníka a pätnásť v 4. ročníku. Školský rok 2011/2012 priniesol zvýšenie disponibilných vyučovacích hodín o časovú dotáciu učebného predmetu nazvaného Psychosociálny tréning dovtedy patriaceho k povinným predmetom príslušného ŠVP. Učitelia školy sa dohodli na rozdelení voliteľných vyučovacích hodín vo všetkých ročníkoch hneď po spustení reformy školského kurikula, aby „neboli prírodovedné ani humanitné predmety ukrátené.“ (U2, 28. 5. 2010) Disponibilné vyučovacie hodiny umožnili učiteľom výraznejšie zohľadňovať požiadavky a záujmy žiakov. Učitelia získali prostredníctvom voliteľných hodín istú mieru slobody pri projektovaní obsahu vzdelávania. Rozdelenie disponibilných vyučovacích hodín vo vybranej strednej škole prebiehalo na základe prieskumu, ktorý potvrdil pretrvávajúci záujem žiakov, prípadne rodičov o rovnomerné vyučovanie prírodovedných aj humanitných predmetov s cudzími jazykmi. 

Disponibilnými vyučovacími hodinami bola v 1. ročníku školy na návrh predmetových komisií posilnená časová dotácia povinného predmetu prvý cudzí jazyk, druhý cudzí jazyk, chémia a matematika v počte jednej vyučovacej hodiny. V ŠkVP sa voliteľnými vyučovacími hodinami v 2. ročníku strednej školy na návrh predmetových komisií zvýšila časová dotácia povinného predmetu prvý cudzí