Globalizácia a výzvy pre edukáciu

Pojem globalizácia

• P. Korec (2008) uvádza, že globalizácia je: „Rastúca ekonomická vzájomná závislosť štátov vo svetovej miere v dôsledku rastúceho objemu a druhu medzinárodných transakcií finančného kapitálu, tovarov a služieb.“ 
• P. Hagget: „Globalizáciu môžeme definovať ako proces, ktorým udalosti, aktivity a rozhodnutia urobené v jednej časti sveta môžu mať signifikantné dôsledky pre komunity (štáty, sociálne skupiny) vo vzdialených častiach Zeme.“
• Medzinárodný menový fond: „Pod pojmom globalizácia treba rozumieť rastúcu ekonomickú vzájomnú závislosť štátov vo svetovom merítku v dôsledku rastúceho objemu a druhu medzinárodných transakcií tovarov a služieb a tokov medzinárodného kapitálu, ako aj rýchlejšieho a rozsiahlejšieho šírenia inovačných technológií.“
• L. Sýkora: „Globalizácia je proces integrácie spoločnosti na rádovo vyššej geografickej úrovni (nad úrovňou štátu), ako tomu bolo v predchádzajúcich etapách vývoja spoločnosti (pred r. 1973, resp. 1944?).“
• M. Pichanič: „Globalizácia je svetovým procesom, ktorý robí svet, jeho ekonomické systémy, jeho národné spoločenstvá viac uniformným, viac integrovaným a viac na sebe závislým.“
• J. Kuzma: (2015) píše: „Globalizácia je vyššia etapa vo vývoji modernej civilizácie, rovnako, ako priemyselná revolúcia je nevyhnutným dôsledkom vedeckej a technickej revolúcie.“
• I. Mattová (2003): „Pod pojmom globalizácia budeme chápať „intenzifikáciu celosvetových sociálnych vzťahov, ktorá spája vzdialené lokality takým spôsobom, že lokálne udalosti sú formované udalosťami, ktoré sa odohrávajú o mnoho kilometrov ďalej a naopak“.

Jednou z oblastí globalizácie je politická globalizácia. Ide o vzájomnú integráciu a spájanie štátov na úrovni rôznych medzinárodných organizácií, ktoré ovplyvňujú nielen politiku štátov, ale aj viaceré procesy, napr. rôzne mimovládne organizácie.

Z viacerých druhov globalizácie uvedieme ďalej tie, ktoré uvádza E. Holečková (2009, s. 7). 

• Ekonomická globalizácia spočíva v prepájaní svetových trhov a zapájaní národných ekonomík do celosvetových ekonomických väzieb. Vytvárajú sa nadnárodné spoločnosti, ktoré sú schopné pôsobiť nad rámec štátu. Patrí sem aj pohyb kapitálu na svetových burzách, ktorý ovplyvňuje správanie sa trhu a svetových mien. 
• Sociálnu globalizáciu charakterizuje nárast prepojenosti medzi spoločnosťami a ľuďmi navzájom. Rozvojom médií, dopravy, komunikačných technológií dochádza k okamžitej výmene informácií. Nie všetci ľudia však majú rovnaký prístup k nim. Nerovnomernou dostupnosťou k informovanosti, zdrojom a technológiám narastá sociálna a informačná priepasť medzi bohatou menšinou ľudstva koncentrovanou v rozvinutých štátoch a chudobnou väčšinou v ostatných krajinách. 
• Kultúrna globalizácia vedie k zintenzívneniu kontaktov medzi kultúrami, šíreniu a výmene kultúrnych javov. Vzájomné ovplyvňovanie pôsobí na zmeny vo všetkých kultúrach a vedie tiež k vytváraniu nových foriem. Často dochádza k radikálnym a nezriedka i k násilným formám odmietania globalizácie po celom svete, k utváraniu a posilňovaniu národných a etnických identít či príklonu k rôznym komunitám a životnému štýlu či fanatickému presadzovaniu rôznych predstáv o jedinom správnom prirodzenom poriadku. Vznikajú rôzne extrémistické a rasistické organizácie. 
• Ekologická globalizácia vyplýva z poznania, že planéta Zem predstavuje ucelený ekosystém, na ktorom sú všetci ľudia závislí. Akékoľvek negatívne dopady či porušenie základných životných funkcií globálneho ekosystému sa obracajú proti všetkým obyvateľom Zeme. Prírodné zdroje sú pritom predmetom vnútroštátnych a medzinárodných konfliktov