Ciele a prostriedky

Súčasnú zmenu vzdelávacej politiky charakterizuje predovšetkým snaha zvýšiť efektívnosť a kvalitu edukačného procesu. Ide o uplatnenie absolventov na medzinárodnom trhu práce, zmeny v kurikule, individuálny prístup k potrebám, celoživotný proces učenia sa, rovnosť vo vzdelávaní. V príspevku Aplikovanie stratégií rozvoja sebaregulácie žiakov sa bližšie na túto tému pozreli Nina Kozárová a Denisa Gunišová.

Zdenka Gadušová, Mária Horníčková a Eva Stranovská v prvej časti príspevku s názvom Metodika čítania s porozumením v cudzojazyčnej edukácii poodhaľujú najdôležitejšie princípy rozvíjania zručnosti čítania s porozumením v cudzojazyčnej edukácii s ohľadom na podporu a zapojenie psychických procesov žiaka.

Stratégiám na rozvoj pozitívnej klímy v triede sa venuje Monika Homolová. V príspevku prezentuje teoretické východiská realizovaného autorského preventívneho programu k podpore pozitívnej klímy v triede metódou Whole Brain Teaching.

Prevencia rizikového či problémového správania žiakov úzko súvisí s výchovou a socializáciou žiakov. Učitelia v súvislosti s realizáciou prevencie upozorňujú na vážny problém – nedostatok času. Je však nevyhnutné na prevenciu nerezignovať, keďže súčasná situácia nevhodného správania žiakov si realizovanie prevencie vyžaduje. Príspevok Ingrid Emmerovej sa zameriava na kooperatívne učenie ako prevenciu agresívneho správania.

Rizikám, sociálnym hrozbám a informačno-komunikačných technológiám sa venujú Katarína Vanková a Gabriela Henželová. V príspevku uvádzajú najvýraznejšie negatívne javy spojené s využívaním moderných technológií.

Alica Belianská v príspevku o vplyve nežiaducich faktorov na atmosféru v materskej škole, ktorý voľne nadväzuje na článok v časopise Manažment školy v praxi č. 12/2021, poukazuje na dôsledky nežiaducich faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu vzťahov v materskej škole aj v prípadovej štúdii.

Legendárny výrok osvietenej reformátorky Márie Terézie: „Škola vždy bola a zostane politikum,...“ platí aj dnes. Vladimír Michalička v príspevku o reformách Márie Terézie upozorňuje, že výrok má aj svoje pokračovanie: „....to znamená, že je časťou a záujmom verejného života štátu.“

V príkladoch dobrej praxe Soni Koreňovej ponúkame zážitkové aktivity, ktoré sa opierajú o Kolbov cyklus učenia sa.

V anotácii k článku Martiny Kosturkovej o intelektuálnej cnosti rozumnosti autorka píše: „Rozumnosť je nosnou intelektuálnou cnosťou, ktorú už Aristoteles spojil s pojmom správny úsudok. Práve táto cnosť nám umožňuje začať správne sa rozhodovať; nabáda nás, aby sme prišli k svojim vlastným záverom rozvíjaním vlastných racionálnych schopností a navyše rozvíja ďalšie intelektuálne a mravné cnosti. Rozumný človek je ten, ktorý nielen vie, čo je dobré, ale spoznané dobro aj uskutoční.“ Na tejto ceste vedenia a uskutočňovania toho, čo je dobré, Vám držíme palce aj v roku 2022.

/redakcia/