Metodické orgány by mali byť pedagogickými konzíliami

prof. PhDr. Erich Petlák, CSc.

Patrí k uznávaným nestorom pedagogiky. V školstve pôsobí od roku 1962, najskôr ako učiteľ, riaditeľ základnej školy a neskôr ako dlhoročný vysokoškolský pedagóg. Venuje sa predovšetkým didaktike a možnostiam zvyšovania efektívnosti vyučovania. Má bohatú publikačnú činnosť doma aj v zahraničí.

Cieľovou skupinou časopisu Didaktika sú vedúci metodických orgánov. Ako vnímate ich úlohu v škole?

Metodické orgány školy majú významnú spoluzodpovednosť za chod školy a efektívnosť edukácie. Ich úloha je mimoriadne dôležitá za predpokladu, že pracujú so skutočným záujmom. Poznám školy, v ktorých je práca metodických orgánov naozaj rozvinutá, pracujú neformálne, majú svoje plány, ktoré si učitelia osvojili a pracujú podľa nich. Stretávajú sa pravidelne a riešia aktuálne edukačné úlohy, príp. problémy, zaoberajú sa možnosťami inovácii a pod. Prednášal som raz učiteľom a v rámci diskusie som sa spýtal, či poznajú Pedagogicko-organizačné pokyny MŠVVaŠ pre školský rok. Počet kladne odpovedajúcich bol veľmi malý. Rovnako veľa rokov skúšam na atestačných skúškach učiteľov a často sa pýtam, čo bolo podnetom pre vypracovanie atestačnej práce. Odpovede sú rôzne, napr. „téma ma zaujala“, „kolegyňa spracúvala podobnú tému“, „uvažovali sme, k čomu je dosť literatúry“, „bola som na prednáške a téma ma zaujala“ a pod. Oveľa menej, skôr ojedinele som zaznamenal odpovede typu: „v škole sa nám nedarilo, a tak sme sa zamerali na....“, „v predmetovej komisii sme sa dohodli, že treba nám zlepšiť výučbu a moja práca je svedectvom...“, „keďže sme sa chceli posunúť vo výučbe cudzieho jazyka, vyskúšali sme ...“. Uvedené by mohlo byť námetom, ako môžu pracovať metodické orgány. V dobre fungujúcej škole je ich úloha nezastupiteľná. Metodické orgány by mali byť istými pedagogickými konzíliami, v ktorých možno dospieť k významným rozhodnutiam, predovšetkým v prospech žiakov.

Čo by malo byť obsahom stretnutí metodických orgánov školy?

V prvom rade by to mali byť otázky spojené s edukáciou. Už v názve metodické orgány je vyjadrená ich podstata, zámery, úlohy. Ich zmyslom je skvalitňovanie edukačného procesu. Ide napr. o obsah vzdelávania, ku ktorému je v súčasnosti veľa kritických pohľadov. Metodické orgány by ho mali analyzovať, hľadať možnosti ako ho optimálne sprostredkúvať žiakom, ako obsah modifikovať, pretransformovať ho do podoby, aby sme ho adekvátnymi metódami a využívaním medzipredmetových vzťahov čo najlepšie dokázali učiť. Dôležitou témou je využívanie inovatívnych metód a koncepcií vyučovania. Súčasná literatúra je presýtená opismi, príkladmi inovácií. Obsahom stretnutí metodických orgánov môže byť odporúčanie a oboznamovanie sa so zaujímavými publikáciami, článkami, výmena skúsenosti z vyučovacích hodín, medzipredmetové vzťahy, ich vzájomné využívanie, dotváranie a aplikovanie učiva v príbuzných predmetoch. V školách, ktoré tomu venujú pozornosť, sa to prejavuje vo výsledkoch učebnej činnosti žiakov, v ich spokojnosti s vyučovaním a prácou učiteľov. Významnou súčasťou je vzájomná kooperácia učiteľov pri preverovaní vedomostí žiakov, nepreťažovanie žiakov v jeden deň viacerými náročnejšími skúškami, písaním písomiek z viacerých predmetov a pod.

Prečo je dôležité, aby bol učiteľ aj dobrým didaktikom?

Pred časom som čítal citát: „Môžeš byť vynikajúcim huslistom, to však neznamená, že budeš aj vynikajúcim učiteľom huslistov."  Ak spomíname na svojich bývalých učiteľov, vedeli by sme ich rozdeliť na tých, ktorí naozaj zo svojej oblasti vedeli veľa, ale menej sa im darilo „zapáliť nás“ a boli aj učitelia, ktorí nemuseli vedieť toľko, ale vedeli v nás podnietiť záujem. Ak je učiteľ dobrým didaktikom, prebúdza záujem o poznávanie, je výbornou motivujúcou osobnosťou, žiak netrpí v škole strachom, stresom a pod. Dobrý didaktik je ten učiteľ, ktorý nielen odovzdáva vedomosti, ale vzbudzuje záujem, je skutočným sprievodcom žiaka na ceste poznávania. Uvedomujem si, že tieto slová vyznievajú prozaicky, ale aj po rokoch spomíname na tých, ktorí nás trpezlivo viedli na ceste poznávania, vedeli pochopiť naše neúspechy, hľadali cesty ako ich napraviť, eliminovať. Dobrý učiteľ je aj humanistom. Súčasná edukácia zdôrazňuje potrebu emocionality v edukácii. Emócie sú východiskom poznávania a učenia sa žiaka, ale sú aj významným činiteľom pri upevňovaní ich vedomostí. Pre dobrého didaktika je príznačné, že sa v ňom spája výborný metodik a výborný pedagogický psychológ. Je to učiteľ, ktorý vie prebudiť záujem o poznávanie, učí žiakov bez toho, aby prežívali strach, naučí žiakov učivo aj využívať v rôznych súvislostiach, prebúdza u žiakov túžbu po ďalšom poznávaní.

Online vzdelávanie sa stalo nutnosťou? Aké princípy sú dôležité pri práci v online prostredí?

Realita koronavírusu nás zaskočila a mnohí učitelia objavujú to, o čom neraz s nadšením rozprávame a píšeme – „všetko je na webe“, „elektronické média sú veľkým prínosom“, „počítače nám pomáhajú pri vyučovaní“ a pod. Za podstatné považujem skutočnosť, že školy a učitelia urobili reštart a začali vyučovať po novom. Pravdou je, že nie všetci žiaci budú a môžu byť takto vyučovaní.Online vzdelávanie sa stalo nutnosťou a realitou. Mnohí učitelia však nemajú celkom reálne skúsenosti s takouto výučbou. Učia sa a hľadajú, ako čo najlepšie využiť online vzdelávanie, aby žiaci neboli celkom odstrihnutí do učenia sa. Z princípov je dôležitámotivácia žiakov. Učiteľ musí najskôr prebudiť záujem, musí si uvedomiť zásadné špecifiká takéhoto vyučovania, musí starostlivo a primerane vyberať obsahy učiva, ktoré môže žiakom elektronicky sprostredkovať. Starostlivý výber učiva má vplyv na motiváciu žiaka. Rozsah učiva musí byť primeraný špecifickým podmienkam (žiak sa učí v domácnosti). Zadanie úloh musí byť také, aby v nich žiak videl zmysel. Úlohy a povinnosti nemajú byť hodnotené známkou, známkovanie nie je cieľ, majú byť učiteľom komentované. Mimoriadne významne podčiarkujem a zdôrazňujem motivačný význam hodnotenia. Zastávam názor, že súčasná situácia privedie mnohých učiteľov aj k inému nazeraniu na možnosti edukácie, na skryté možnosti tvorivosti žiakov, pravdaže len za predpokladu, že sú voči žiakom vnímaví a sú prístupní aj iným metódam a formám práce. Každý tvorivý učiteľ si nájde zodpovedajúci prístup k žiakom. Verím, že učitelia sa priučia netradičným metódam. Som presvedčený, že objavia u žiakov tvorivosť. Verím, že v sebe prebudia doteraz nevyužité a driemajúce pedagogické a psychologické schopnosti.

Súčasnosť prinesie aj presun obsahu do vyšších ročníkov. Ako by malo prebiehať manažovanie týchto zmien v metodických orgánoch školy?

Nazdávam sa, že táto oblasť bude patriť k prioritným v živote škôl, a to v priebehu celého budúceho školského roka. Zjednodušene povedané, dobehnutie niekoľko mesačného neplánovaného vzdelávania v domácom prostredí sa nedá doučiť za pár týždňov, pretože popri starom učive, bude treba naučiť aj nové. Metodické orgány školy, najmä predmetové komisie, budú mať po príchode žiakov do škôl mimoriadne zodpovedné úlohy. Predmetová komisia je zložená z učiteľov vyučujúcich príbuzné predmety. Tí sú najkompetentnejší rozdeliť si zodpovednosť pri manažovaní zmien, dôsledne pritom využívať medzipredmetové vzťahy, sústavne analyzovať a hodnotiť priebeh dosahovaných výsledkov. Vypracovanie plánov výučby, kontrola ich plnenia, ich priebežné aktualizovanie sa bude musieť stať každodennou súčasťou práce metodických orgánov. Tie nesmú dopustiť, aby sa zameškané učivo doháňalo zvýšenými domácimi úlohami. Dôležitá bude tvorivá spolupráca učiteľov.

Ktoré metódy a organizačné formy vyučovania odporúčate využívať vo väčšej miere?

Súčasná všeobecná didaktika a didaktiky predmetov opisujú množstvo tvorivých vyučovacích metód, koncepcií vyučovania. Veľa podnetov ponúkajú alternatívne systémy vyučovania, ktorých sa v Európe odhaduje viac ako 100. Je to pestrá paleta možností a učitelia majú na výber. Ten je determinovaný viacerými činiteľmi, napr. povaha učiva, počet a zloženie žiakov v triede, klíma triedy, ročník, vyučovacia hodina v priebehu dňa, vybavenie predmetu pomôckami atď. Neduhom edukácie je, že v nej stále prevládajú tradičné, transmisívne metódy jednoduchého prenosu poznatkov (napr. vysvetľovanie, opis). Som zástancom toho, aby sa v reálnej edukácii čo najviac využívali metódy, ktoré rozvíjajú kreativitu žiakov. Ich význam nespočíva len v tom, že žiaci vedia učivo využívať, ale predovšetkým v tom, že podporujú kreativitu, robia vyučovanie mimoriadne zaujímavým, žiaci využívajú doterajšie vedomosti, objavujú, porovnávajú ich. To vedie k záujmu o učenie a k neformálnemu osvojovaniu si vedomostí. Z organizačných foriem treba zdôrazniť preferovanie napr. problémového vyučovania, ale aj činnosti, ktoré podporujú spoluprácu žiakov, napr. skupinové a tímové vyučovanie, rôzne druhy hier (situačné, ekonomické, inscenačné). Žiaci sa spoluprácou dokážu učiť veľmi tvorivo, učia sa tým, že porovnávajú názory, využívajú skúsenosti, prichádzajú na netradičné riešenia atď. To všetko sú mimoriadne cenné devízy pre učenia sa žiaka. Žiaľ, v edukácii sú menej využívané, pretože sú náročnejšie na prípravu a prácu učiteľa. Ak hovoríme o úlohách metodických orgánov, potom aj táto oblasť by mala patriť do portfólia ich činnosti – zabezpečiť zdokonaľovanie sa v nových metódach a organizačných formách, nabádať, odporúčať, kontrolovať, či naozaj učíme tvorivo.

Akého učiteľa chcú a budú rešpektovať žiaci?

Ktorý učiteľ má v očiach žiakov väčšiu autoritu? Ten, ktorý si ju vynucuje napríklad prísnosťou, náročným skúšaním, odmeranosťou voči žiakom a pod.? Ten, ktorého žiaci považujú za dobrého odborníka, z ktorého priam srší jeho záujem o predmet a o to, aby žiakov čo najviac naučil? Mnohoročné skúsenosti jednoznačne dokazujú, že žiaci prirodzene a spontánne akceptujú učiteľa, ktorý je odborníkom, dobrým metodikom a humanistom. Svoj pohľad na túto oblasť zakončím známym: „Ak chceš zapáliť iných, musíš sám horieť!“

Ďakujeme za rozhovor. (red.)

Zdroj: https://www.direktor.sk/sk/casopis/didaktika/metodicke-organy-by-mali-byt-pedagogickymi-konziliami.m-877.html