Odchod sovietskych vojsk z Československa

Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991

Ešte pred novembrom 1989 v rámci medzinárodného uvoľnenia napätia pristúpil Sovietsky zväz k postupnému sťahovaniu vlastných vojenských oddielov z území svojich spojencov. V Československu však až udalosti Nežnej revolúcie vytvorili vhodnú pôdu pre otvorenie jednej z kľúčových otázok vývoja po auguste 1968. Rokovania prebiehali od decembra 1989. Vo vtedajšej Československej socialistickej republike sa nachádzalo takmer 75 tisíc vojakov Strednej skupiny vojsk spolu s rodinnými príslušníkmi dosahujúcimi počet približne 40 tisíc osôb.

V danej dobe už aj sovietska strana akceptovala skutočnosť, že celá okupácia nebola v súlade s medzinárodným právom. To však nezabránilo rôznym snahám o obštrukciu rokovaní. Zaznievali námietky poukazujúce na nemožnosť urýchleného odsunu všetkých vojsk. Viedli sa debaty, či v záverečnej dohode použiť pojem „odsun vojsk“ alebo „odchod vojsk“. Sovietska strana prizvukovala možnú bezpečnostnú nerovnováhu vyplývajúcu z absencie vojenského hegemóna v oblasti. Obe strany si navzájom nárokovali vyplatenie odškodného. Československá strana argumentovala škodami vyplývajúcimi z pobytu vojsk na území svojho štátu, jej sovietsky protipól požadoval odškodnenie argumentujúc vlastnou vojenskou výstavbou vykonanou od roku 1968. Korunu všetkému dodalo dočasné zastavanie akejkoľvek sovietskej komunikácie s československými orgánmi.

Koncom februára 1990 sa našťastie rokovania skončili podpisom zmluvy známej ako Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o odchode sovietskych vojsk z územia Československej socialistickej republiky. Dohodu podpísali československý minister zahraničných vecí Jiří Dienstbier a jeho sovietsky rezortný kolega Eduard Ševarnadze. Vojská mali v priebehu troch etáp opustiť Československo do konca júna 1991.

Na lepšiu koordináciu odchodu sovietskych útvarov zriadil československý parlament špeciálnu komisiu po voľbách v júni 1990 na čele s Michaelom Kocábom. Samotný odchod napokon prebiehal o niečo rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Posledný transport so sovietskymi vojakmi sa vypravil z Milovíc 19. júna 1991 a o dva dni neskôr dosiahol východné hranice štátu. 25. júna bol podpísaný protokol o ukončení odsunu sovietskych vojsk. Symbolickou bodkou za celým procesom sa stal odchod veliteľa Strednej skupiny vojsk generálplukovníka Eduarda Vorobjova uskutočnený dňa 27. júna 1991. Posledný sovietsky vojak opustil Československo.

Komplikovanejšie to bolo s následkami pobytu sovietskych vojsk. Pôvodne deklarované rokovania o finančnom vyrovnaní vyzneli do stratena. S účinkami na životné prostredie sa okolie niekdajších sovietskych pôsobísk vyrovnávalo ešte dlho po júni 1991. Pokiaľ ide o obete na životoch, československé úrady evidovali k 1. novembru 1991 v súvislosti s pobytom sovietskych vojsk celkovo 290 úmrtí, 577 ťažkých zranení a stovky ľahších zranení. Celkový vplyv na českú a slovenskú spoločnosť je však nevyčísliteľný.

Zdroje informácií

1. HEŘMÁNKOVÁ, Johana. Odsun sovětských vojsk po frenštátsku aneb My už je máme skoro na vagónech [online]. [citované 02.06.2021]. Dostupné na : <https://www.pametnaroda.cz/cs/magazin/pribehy/odsun-sovetskych-vojsk-po-frenstatsku-aneb-my-uz-je-mame-skoro-na-vagonech>.
2. ŠEDIVÝ, Jiří. Odchod sovětských vojsk z Československa. In Mezinárodní vztahy, roč. 28, č. 3, s. 40 – 52. ISSN 2570-9429.
3. HAKAUF, Martin. 20. výročí odchodu sovětských vojsk a ukončení vojenské okupace Československa [online]. [citované 02.06.2021]. Dostupné na : <https://icv.vlada.cz/cz/tema/20--vyroci-odchodu-sovetskych-vojsk-a-ukonceni-vojenske-okupace-ceskoslovenska--85082/tmplid-560/>.
4. TOMEK, Prokop. Počátky i finále odchodu sovětských vojsk z Československa [online]. [citované 02.06.2021]. Dostupné na : <http://www.vhu.cz/pocatky-i-finale-odchodu-sovetskych-vojsk-z-ceskoslovenska/>.