Manažment školy v praxi č. 5/2020

Editoriál 

Úspech prináša optimizmus, dobrú náladu, pocit sebauspokojenia a v mnohých prípadoch aj čas na oddych. Ak však oddych trvá príliš dlho, môže znamenať podcenenie rizík, väčšiu náchylnosť potláčať prejavy nespokojnosti v tíme, nevypočuť si názorové rozdiely a aktívnu pozornosť sústrediť optimistickejším vyjadreniam pozitívnych ľudí.

Niektoré články sme otvorili.

Selektovanie nálad v tíme má z krátkodobého hľadiska určitý význam. Je obranným mechanizmom, prináša vnútornú rovnováhu. Nemal by však trvať príliš dlho, najmä nie vtedy, ak sme v pozícii vedúceho zamestnanca. Obrátiť pozornosť na javy, ktoré prinášajú riziká, vzbudzujú obavy, pomenovať vznikajúce ohniská názorových napätí, musí byť súčasťou budovania dôvery v tíme a prvým krokom riešenia problémov. Témam, ktoré aj v súvislosti s prerušením prevádzky v školách zazneli v pedagogických kruhoch najčastejšie, sme vytvorili priestor v 5. čísle časopisu Manažment školy v praxi.

V našich školách sa všeobecne konštatujú edukačné nedostatky, hľadajú sa možnosti zefektívňovania edukácie. Viaceré výskumy dokazujú, že ju možno zefektívňovať najmä využívaním lepších vyučovacích metód, ktoré dokážu rešpektovať požiadavky mozgu, využívať jeho potencialitu. Erich Petlák v článku „Neuropedagogické aspekty edukácie“ konštatuje, že práve neuropedagogika môže byť podnetom pre tvorivejšiu edukáciu.

„Učiteľ ako dizajnér zážitku“ je názov príspevku Michala Božíka. Idea na jeho článok vznikla ako syntéza skúseností z učiteľského a dizajnérskeho sveta. Skúsenosti poukazujú na veľké podobnosti medzi týmito dvoma povolaniami. Základná aktivita, ktorú vo svojej práci robí učiteľ aj herný dizajnér, je podobná. Obaja vytvárajú problém (úlohu, zadanie na hodinu), s ktorým predstupujú pred užívateľov (žiakov, hráčov).

Markéta Švamberk Šauerová v článku „Inkluze v prostředí škol“ upozorňuje, že základným zdrojom úspechu je aj hľadanie primeranej motivácie a zdôrazňuje, že u pedagóga je veľmi dôležitý zdravý nadhľad, intuícia, pedagogický takt.

„Profesijným spôsobilostiam začínajúceho učiteľa“, ktoré sú potrebné pre výkon povolania, sa venuje Martina Kosturková. Konštatuje, že kvalitná pregraduálna príprava budúcich učiteľov je predpokladom a podmienkou odbornej dimenzie profesionality.

Oľga Pivarníková a Lucia Pivarníková v sérii článkov predstaví inštitút povinného predprimárneho vzdelávania päťročných detí v materskej škole. V druhej časti príspevku sa autorky sústredili na legislatívne zmeny v školskom zákone.

Ako prežiť stres z pandémie – to je téma článku Tatiany Sorokovej, v ktorom konštatuje, že stres v prirodzenej podobe je nevyhnutný pre našu existenciu. Vďaka nemu dokážeme rozpoznať mieru nebezpečia a primerane naň reagovať. Problém nastáva, keď strach sa mení na paniku. Silná emócia a tenzia blokuje racionálne a analytické myslenie. Vplyvom tenzie meníme názory, postoje, môžeme zažívať až paralyzujúce stavy a bezmocnosť. Lucia Pašková v článku „Kľúčové úlohy učiteľa s potenciálom lídra“ vyzdvihuje učiteľov s týmto potenciálom. Učitelia s potenciálom lídra prinášajú zmeny do vnútra tried aj mimo nich, svoj čas a energiu zameriavajú na hľadanie a využívanie efektívnych učebných stratégií.

Zmeny sú procesnou záležitosťou, potrebujú podporu, motiváciu, nadšenie, presvedčenie. Dôležitou otázkou v procese zmien je, koľko kolegov, pedagógov, nepedagogických pracovníkov cíti potrebu niečo zmeniť. Ak má byť zmena účinná, potrebujeme hľadať v našich tímoch odpovede aj na tieto otázky.

/redakcia/

Manažment školy v praxi č. 5/2020