Ján Amos Komenský a morové epidémie

Ďalšiu morovú nákazu zažil Komenský už mimo domoviny. Kvôli náboženskému presvedčeniu (nebol ochotný konvertovať na katolícku vieru) musel opustiť české krajiny a usadil sa v poľskom meste Leszno. Tu bol v roku 1631 Komenský svedkom ďalšej morovej epidémie. Poučený predchádzajúcimi skúsenosťami Komenský prijal opatrenia vo vlastnej rodine. Svojej druhej žene dovolil vychádzať von iba v najnutnejších prípadoch a po prijatí potrebných opatrení. Deťom zakázal akýkoľvek pohyb mimo domova.

Keďže videl spôsoby, akými sa vedenie mesto snažilo vzniknutú situáciu riešiť, v snahe zabrániť šíreniu nákazy, sa sám zapojil do návrhu preventívnych opatrení. Podľa skúsenosti z prechádzajúcich morových epidémií sa nemocní ľudia mali liečiť a nie ponechávať napospas osudu. Miestnosti obývané nakazenými mali byť vetrané. Pokiaľ nebolo možné zhromaždiť chorých na jednom mieste, mali byť domovy chorých izolované od zvyšku sveta. Miestne obyvateľstvo sa navrhovaných opatrení pôvodne stránilo. Komenský však postupne dokázal presvedčiť mestskú vrchnosť a napokon aj bežných obyvateľov.

Názory na vznik a riešenie morovej epidémie zhrnul v texte Zpráva kratičká o morním nakažení vydanom ešte v roku 1631. Niektoré opatrenia sú použiteľné aj dnes. Iné, naopak, vychádzajú z dobových obyčajov a povedomia o šírení chorôb. Komenský kritizoval opatrenia aplikované v Leszne. Nakazení obyvatelia boli vyháňaní z domovov. Nebola im poskytnutá zdravotná starostlivosť, jedlo či tekutiny. Niektorí nakazení zakončili svoje životy v izolácii na poliach či medzi dobytkom, iní boli upaľovaní vo vlastných domovoch. Niektoré opatrenia sú použiteľné aj dnes.

Rozširovanie a výskyt morovej epidémie vnímal Ján Amos Komenský ako trest boží. Na zabránenie šírenia epidémie navrhol niekoľko opatrení. Ľudia mali zostávať doma a chodiť von len v nevyhnutných prípadoch. Mestská vrchnosť mala zakázať návštevu hostincov, organizovanie trhov. Zároveň mala zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť, zakázať poddaným vyhadzovanie nakazených ľudí zo svojich domovov. Ľudia mali v príbytkoch zachovávať čistotu. Nápomocnými mali byť i ďalšie hygienické opatrenia. Na uliciach a námestiach sa nemali nachádzať odpadky či akákoľvek špina vyhadzovaná z ľudských obydlí. Mäsiari mali pracovať iba so zdravým dobytkom, ten chorý sa a stoly ľudí dostať nemal. Ľudia chorí a zdraví sa nemali dostávať do vzájomného kontaktu. Komenský tiež apeloval na udržiavanie čistoty vody v mestskej fontáne. Mŕtvoly sa mali zakopávať dostatočne hlboko, aby sa nákaza nemohla šíriť z ich mŕtvych tiel.

Komenským navrhované opatrenia dokázali pomôcť, a to aj v čase, kedy povedomie o šírení chorôb bolo malé.

Literatúra:

1. KRATOCHVIL, Miloš Vaclav. Život Jana Amose. Praha: Čs.Spisovatel, 1984.
2. KOMENSKÝ, Jan Amos. Kratičká zpráva o morové nákaze. Chlumec: Poutníková četba, 2020.  
3. Morové rány napříč staletími. Komenský dozajista zažil hned tři morové epidemie [online]. [citované 09.03.2021]. Dostupné na : <https://plus.rozhlas.cz/morove-rany-napric-staletimi-komensky-dozajista-zazil-hned-tri-morove-epidemie-6538781>.