Odvaha experimentovať

Hľadanie vychodených ciest nám často poskytuje komfort, zdanlivý pokoj a istotu overených postupov. Nemusíme sa vystavovať neistote a riziku, ktoré zvyknú byť spojené s experimentovaním. V niektorých situáciách môžu byť vychodené cesty skutočne užitočné. Avšak v rýchlo sa meniacom školskom prostredí, kde s každou novou generáciou detí prichádzajú výzvy, ktoré nemožno ignorovať, sa čoraz viac dostáva do popredia iný spôsob nazerania na úlohu lídra v transformovanom prostredí. Tým je experimentovanie. Nové aktivity, prístupy, riešenia, skúšanie rôznych vecí nám umožňuje lepšie spoznať svoje schopnosti aj obmedzenia, je spojené s túžbou po pokroku, zmene, s chápaním vecí v širších súvislostiach. Spúšťa kritické myslenie. Odvaha experimentovať nám otvára príležitosť scitlivovať vnímanie súvislostí, a to aj vďaka minulým skúsenostiam, ktoré sa stali našou súčasťou. Odvaha experimentovať s témami, ktoré oslovia, nechýba ani autorom 6. čísla časopisu Manažment školy v praxi.

Zdenka Matulová Juríková v príspevku zameranom na kvalifikačné požiadavky učiteľa, resp. učiteľky materskej školy upozorňuje, že od 1. septembra 2029 nadobudne účinnosť ustanovenie, ktoré ukladá, aby v materskej škole pôsobil najmenej jeden pedagogický zamestnanec, ktorý má najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Ľudia sa majú na pracovisku cítiť dobre a bezpečne. Píše v príspevku s týmto názvom Jana Pružinská. Pripomína, že koncept celkovej pohody na pracovisku (wellbeing) súvisí s vnútornou motiváciou ľudí, keď sú títo ochotní podávať stabilne dobré pracovné výsledky. Konflikty, neistota, nepriaznivé interpersonálne vzťahy patria medzi závažné stresory v pracovnom prostredí a oslabujú zdravie organizácie.

Slávka Démuthová v príspevku s názvom „Sebapoškodzovanie v adolescencii“ upozorňuje, že sebapoškodzovanie je negatívnou maladaptívnou stratégiou zvládania psychickej záťaže, ktorá sa opakovanie vyskytuje takmer u polovice adolescentov na Slovensku. Ako copingovú stratégiu ju s vyššou pravdepodobnosťou využívajú jedinci s ťažkosťami v oblasti regulácie emócií, jedinci vykazujúci zvýšené depresívne ladenie, sebakritiku, ľudia s narušeným sebaobrazom či problémami s pohlavnou identitou a pod.

Škola nie je len miestom realizácie vyučovacieho procesu, ale i sociálnych interakcií a kontaktu s rôznymi prejavmi správania sa detí i dospelých. Okrem pozitívnych a žiaducich prejavov sa deti a učitelia stretávajú aj s takými, ktoré možno považovať za neštandardné, náročné, problémové. Ide napríklad o utiahnuté správanie, úzkostné prejavy, kolísanie nálad. V článku o uplatňovaní trauma-informovaného prístupu sa téme venuje Ivana Václaviková.

Michal Šafránek rozoberie tému naučenej bezmocnosti. Tá predstavuje výzvu, ktorej musí vzdelávací systém čeliť s maximálnym dôrazom a záväzkom k poskytovaniu podporujúceho, inkluzívneho a pozitívne motivujúceho prostredia. V článku opisuje prejavy naučenej bezmocnosti, jej dôsledky. Autor apeluje na učiteľov, ktorí majú možnosť poskytnúť žiakom príležitosť na úspech, čím sa môže zvýšiť ich sebadôvera a pocit kontroly nad vlastným učením.

Facilitáciu ako nástroj na podporu efektívnej komunikácie a riešenia konfliktov v školskom prostredí rozoberie Bronislava Švehláková. Facilitácia posilní otvorený a rešpektujúci dialóg, kedy sa všetky zúčastnené strany cítia byť viac zapojené do procesu diskusie a majú väčší pocit kontroly nad výsledkom procesu.

Vážené kolegyne, kolegovia, v hĺbke svojej podstaty spočíva schopnosť experimentovať v procese, kde človek prekonáva prirodzenú bariéru strachu z potenciálneho nezdaru. Tento prístup nie je založený na naivnej viere v neomylnosť, ale na pevnom presvedčení, že každý pokus sa stáva zdrojom cenných skúseností. V tomto duchu sa postoj k experimentovaniu transformuje zo strachu pred neúspechom k otvorenosti voči rozmanitým výsledkom, ktoré môžu byť rovnako poučné ako samotný úspech. Majme odvahu experimentovať.

/redakcia/

PRODUKTY PORTÁLU DIREKTOR, Manažment školy v praxi - tlačená verzia

10 dňová demolicencia po registrácii užívateľského konta zdarma