28. októbra sa narodil Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci, vyrastal v učiteľskej evanjelickej rodine. Základy vzdelania získal v rodnej obci pod dohľadom otca.

Krátko študoval v Györi (Ráb), v roku 1829 odišiel študovať spolu s bratom Karolom na evanjelické lýceum do Bratislavy. Venoval sa najmä filozofii, histórii, literatúre, jazykom, teológii a čoskoro sa zapojil do práce Spoločnosti česko-slovanskej. Na lýceu sa stal najvýraznejšou osobnosťou mladej generácie a spoločnosti vytýčil program oživenia národného ducha slovenskej mládeže. Rozvinul aj učiteľskú aktivitu. Prednášal v rámci Spoločnosti, neskôr aj v rámci lýcea, stal sa námestníkom prof. J. Palkoviča. V roku 1838 odišiel do Nemecka, aby pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Halle. Po návrate na Slovensko pokračoval v ešte intenzívnejšej národnej práci, ale v roku 1843 dostal zákaz prednášať.

V roku 1845 sa podarilo Štúrovi získať súhlas s vydávaním Slovenských národných novín, ktoré sa stali tribúnou jeho politických, hospodárskych a kultúrnych požiadaviek. V roku 1847 sa stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. V čase vypuknutia revolúcie v roku 1848 bol naňho vydaný zatykač, ktorému úspešne unikal a ďalej sa podieľal na dobrovoľníckej výprave v čase Slovenského povstania. Po neúspechu povstania sa Štúr utiahol najprv k rodičom do Uhrovca, po smrti brata Karola prišiel bývať do Modry, kde sa staral o výchovu bratových sirôt. Tu sa venoval literárnej práci, podpore národných podujatí, udržiaval kontakty s predstaviteľmi národných hnutí v zahraničí, občas cestoval. Pred Vianocami v roku 1855 sa nešťastnou náhodou postrelil pri poľovačke a následkom zranenia 12. januára 1856 zomrel. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Modre.

Ľudovít Štúr sa nepripravoval systematicky na učiteľskú dráhu, ale mal predpoklady, vzdelanie, skúsenosti z práce v Spoločnosti, aj vrodenú dôslednosť, ktoré mu umožnili krátky čas úspešne pôsobiť ako učiteľ evanjelického lýcea.Veľa spravil pre výchovu svojich rovesníkov na pôde Spoločnosti a v osvetovej činnosti, kde sa usiloval uplatniť národný a slovanský program.

K priateľom bol náročný, vyžadoval disciplínu a plné zaujatie pre národnú vec. Na pôde Spoločnosti rozvinul dovtedy nevyužívané metódy a formy výchovnej práce (cesty po Slovensku, dopisovanie si s významnými činiteľmi). Vyzýval a podporoval zakladanie nedeľných škôl, ktoré mali za cieľ zvýšiť vzdelanosť mládeže a dospelých najmä na vidieku. Ako jazykovedec a spoluautor uzákonenia spisovnej slovenčiny požadoval, aby sa slovenský jazyk uplatnil na školách ako vyučovací jazyk. Ako novinár a vydavateľ Slovenských národných novín, aj ako poslanec Uhorského snemu presadzoval školské požiadavky, medzi ktorými bolo už spomínané zavedenie slovenčiny ako vyučovacieho jazyka, rozvoj školskej siete, najmä ľudových a priemyselných škôl, rozširovanie školskej dochádzky a ďalšie požiadavky, ktoré sa stali predmetom politického zápasu aj v ďalších desaťročiach 19. a 20. storočia.

Ďalšie príspevky k téme: Samuel Štúr - učiteľa Ľudovíta Štúr